Hranica

Autor: Liga za ľudské práva | 31.3.2018 o 11:12 | Karma článku: 3,82 | Prečítané:  172x

Na blogu postupne zverejníme básne našej kolegyne, inšpirované skutočnými príbehmi z našej práce.

Tisícky míľ vzdialená

hruda moja rodná

navždy stratená,

Afganistan,

túžobne Ťa volám,

skôr ako osamotený skonám.

Zomieram

v nitrianskom hospici,

v krajine cudzej neznámej,

Slovenskom vraj nazvanej.

Som sám,

nemám  tu nikoho,

cudzí jazyk,

cudzie vône,

absencia človeka blízkeho.

Manželka len niekoľko

kilometrov vzdialená,

delí nás hranica

štátna nezdolná,

nepomôže ani láska,

smrť či vôľa nezlomná,

sila zákona je krutá

neosobná nesporná.

Za oknom vyčíňa

snehová búrka,

chradne moja

telesná schránka.

Každým dňom

slabne nádej,

že ešte zazriem

oči svojej milej,

každým dňom

som bližšie smrti,

nevládzem vnímať

ako čas letí.

V predsmrtnej agónii

zalietam do spomienok,

dohára zmorený

života môjho plamienok.

Mráz namaľoval

jej tvár na oblok,

on nepozná hranice,

už je to len na skok

do cieľovej’stanice.

 

Autorka: Katarína Fajnorová 

(Báseň je inšpirovaná skutočným príbehom dvoch mladých ľudí - utečencov z Afganistanu, ktorých od seba delila slovensko-česká hranica; manželka uviazla v Čechách, zatiaľ čo manžel zomieral v hospici na Slovensku v terminálnom štádiu rakoviny. Niekoľko týždňov trvalo, kým sa podarilo vybaviť povolenie na príchod manželky na Slovensko - napriek tomu, že ich delilo iba pár kilometrov, byrokracia sa dlho nechcela nechať presvedčiť, aby im pred jeho smrťou dovolila vidieť sa. No napokon sa to podarilo a pár dní pred smrťou manžela sme manželku priviezli na Slovensko. Ďakujeme všetkým, ktorí nám v tomto na oboch stranách hranice pomáhali.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako (ne)funguje bikesharing v Bratislave po prvom týždni

Pre ľudí sú žlté bicykle najmä atrakcia.


Už ste čítali?