He Nguyen - príbeh vietnamského podnikateľa

Autor: Liga za ľudské práva | 4.12.2018 o 9:18 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1892x

Považovali ma za blázna otvárať reštauráciu v mŕtvom obchodnom dome.  He Nguyen je podnikateľom, ktorý sa narodil vo Vietname a na Slovensko prišiel študovať na Ekonomickú univerzitu. 

Od doktorandského štúdia a učenia štatistiky si prešiel viacerými kariérnymi zmenami, aby nakoniec začal podnikať.  Dnes vlastní dve úspešné reštaurácie so zameraním na vietnamskú kuchyňu.  Povedal nám o svojich začiatkoch a prekážkach, ktorým čelil, a tiež poskytol odporúčania cudzincom, ktorí zvažujú vydať sa na cestu podnikania. Vďaka jeho jazykovým zručnostiam sa celý rozhovor viedol v slovenskom jazyku.

Pochádzaš z Vietnamu. Prečo si sa rozhodol prísť na Slovensko?

Na Slovensku žijem už 15 rokov. Mám tu dve tety, ktoré v Bratislave vyštudovali tretí stupeň Ekonomickej univerzity. Vždy nám spomínali, že Slovensko je dobrá krajina na život s mierumilovnými ľuďmi a dobrou úrovňou vzdelania. Doma som nikdy nebol vzorovým žiakom. A tak ma otec po ukončení gymnázia poslal študovať na Slovensko, aby som získal diplom. Tým, že otec bol v armáde a bol na čele rodiny, išlo skôr o príkaz a vyjednávanie neprichádzalo do úvahy.

Aké boli tvoje začiatky?

Nevedel som ani po anglicky, čiže každý jazyk bol pre mňa cudzí. Pred odchodom som sa teda najprv zameral na angličtinu a rok som sa ju učil. Zistil som, že mi to ide rýchlejšie ako som čakal, že mám asi talent na jazyky. Po príchode na Slovensko som deväť mesiacov chodil na intenzívny kurz slovenčiny, aby som mohol robiť prijímačky na vysokú školu ako každý iný slovenský študent, ktoré boli v slovenskom jazyku. Vyštudoval som Fakultu hospodárskej informatiky na Ekonomickej univerzite v Bratislave a pokračoval som v doktorandskom štúdiu a zostal som na Ekonomickej univerzite učiť šesť rokov štatistiku po slovensky aj anglicky.

No teraz ťa živí niečo iné. Prečo si sa rozhodol zmeniť povolanie?

Neskôr som sa oženil, a síce som mal túto prácu rád, nevedel som z nej živiť rodinu. Chcelo to zmenu. Zmenil som profesiu a začal som robiť pre finančnú skupinu ako Manažér rizík (Risk Manager). Manželka pracuje pre veľkú medzinárodnú firmu, takže sme mali obaja stabilné korporátne pozície. Keď sme chodili s kolegami na obed, častokrát sme mali problém nájsť kuchyňu, ktorá by varila zdravo a čerstvo. Keďže varím rád a vietnamská kuchyňa je založená na čerstvosti, napadlo ma, že by som sa tým mohol živiť. Teraz to budú tri roky, čo som začal sám podnikať.

Aké boli prvé reakcie tvojho okolia, keď si sa rozhodol podnikať?

Prvú pobočku som otvoril na Dlhých dieloch. Všetci si mysleli, že som šialený, keď chcem otvárať reštauráciu na konci sveta, kam nikto nechodí. No ja som chcel podnik rodinného typu, kde by sa miestni radi vracali. Zo začiatku som sa bál konkurencie, nemal som koho zamestnať a financií som mal tiež málo, a preto som sa bál otvárať niečo väčšie a viac v meste.

Najprv som bol na celú reštauráciu sám. Nebola to najlepšia voľba, keďže tá lokalita sa naozaj ukázala byť ďaleko. Nie sú tam žiadne firmy, z ktorých by k nám ľudia skočili na obed. Podnikanie sa rozbiehalo ťažko. Spočiatku mi finančne pomáhala manželka, postupne biznis rástol, no robil som viac, ako keď som bol zamestnaný, a za menej. Na ďalší rok sa mi však začalo dariť a už som si mohol dovoliť aj niekoho zamestnať. Zrazu som nemusel robiť 16 hodín denne a stačilo 10. Konečne som mal čas rozmýšľať nad ďalším rozvojom. Táto pobočka doteraz funguje a má dobrú reputáciu a vysoké hodnotenia.

Postupne som otvoril aj druhú pobočku. Motivácia prišla od klientov, ktorí ma pravidelne oslovovali, nech otvorím niečo aj v centre, že im je ďaleko dochádzať. Veľmi som sa bál, no všetci mi hovorili, že keď už som dokázal rozhýbať reštauráciu na Dlhých dieloch, toto dokážem tiež.  Keď som našiel vhodný priestor v mŕtvom obchodnom dome, ľudia mi opäť hovorili, že som blázon, keď chcem podnikať na šiestom poschodí v budove, kam normálne nikto nechodí. No mne sa páčil výhľad na centrum. Teraz mám šesť ľudí v kuchyni okrem mňa a každý sa zameriava na nejaký konkrétny úkon. Ja pripravujem špeciality, kontrolujem kvalitu a dohliadam na obsluhu. Vďaka takejto deľbe vieme zabezpečiť rýchlu prípravu a krátke čakanie našich hostí.

Čo ti pomohlo rozbehnúť tvoj podnik na začiatku a ako zabezpečuješ jeho ďalšie napredovanie?

V každej prevádzke máme inú ponuku jedál. Na Dlhých dieloch je to viac rodinné. V centre si môžem dovoliť viac experimentovať a cieliť to na modernejší život. Napríklad v centre môžem podávať rybu, keďže ju chcem len čerstvú a na Dlhých dieloch by si ju neobjednalo dosť ľudí. Nechcem robiť vyslovené kópie podnikov, lebo to pre mňa znamená koniec kreativity.

Veľa čítam recenzie na svoj podnik. Osobne pripravujem menu a síce v ňom mám veľa gramatických chýb, beriem to, že je to autentické s mojou slovenčinou cudzinca. Tiež sa snažíme odporúčať jedlo zákazníkom, ktorí sú u nás noví podľa ich preferencií. Ak si chcú vybrať sami a nikdy predtým neskúšali vietnamskú kuchyňu, musia bohužiaľ akceptovať, že im ich výber nebude chutiť, keďže neexistuje, že každému chutí všetko. Každý má rád niečo iné. No to, že niekomu niečo nechutí, neznamená, že to nie je dobré, len že to nie je jeho štýl, alebo je to niečo nové. Preto máme v ponuke rôzne štýly jedál, aby si tam každý niečo našiel.

Prečo si sa vlastne rozhodol opustiť bezpečné vody korporátu a ísť do rizika?

Predtým som mal stabilný život, to je pravda. Rozhodol som zariskovať, pretože rád bojujem a skúšanie nových vecí mi robí radosť. Nechcem v starobe ľutovať, že som sa neodhodlal riskovať a ísť si za svojím. Vedel som, že ak by sa mi nedarilo, vždy som sa mohol vrátiť do svojej starej profesie. Snažím sa na všetko pozerať pozitívne, a preto som aj v tejto príležitosti videl možnosť učiť sa nové veci a zažiť niečo nové. Teraz, keď mám dve deti, asi by som si nedovolil tak riskovať, ale vtedy som na to mal dobré podmienky.

Vráťme sa na začiatok. Ako by si opísal prvé administratívne a právne postupy, ktorými si si musel prejsť, keď si prišiel do našej krajiny?

Začiatok podnikania na Slovensku je rovnaká katastrofa pre domácich ako aj zahraničných. Chýba tu jedno miesto, kde by boli dostupné všetky relevantné predpisy a zákony a vysvetlené kroky a dokumenty, ktoré sú potrebné pre začatie podnikania. Pre mňa to bolo o niečo jednoduchšie, keďže som tu študoval a tým mal sieť kontaktov a vedel jazyk. Jednoduchšie som si dohľadal potrebné informácie. No stále si to vyžadovalo extrémne veľa času. Či už investovaného do prieskumu, žiadanie známych o vysvetlenie, ale aj obehanie si príslušných inštitúcií, ktoré by mi dali bližšie informácie. Dopredu som sa nevedel pripraviť, lebo mnohé interné predpisy boli dostupné len na úradoch a nikde neboli zverejnené. Osobný kontakt s nimi bol nevyhnutný. V Rakúsku napríklad človek dostane kurz alebo sumu peňazí ako pomoc pri rozbiehaní podnikania. Tu nič také bohužiaľ nemáme. Mám pocit, že štát akoby nepomáhal pri začiatkoch podnikania, aj keď ním človek vytvára prínos pre spoločnosť, vytvára pracovné miesta a zvyšuje ekonomiku, platí dane. Teraz mám napríklad 15 zamestnancov, čiže vidím, že tu vytváram priamy prínos.

Aké boli najväčšie prekážky, s ktorými si musel pri začiatkoch s podnikaním rátať?

Najzaťažujúcejšie boli administratívne papierovačky. Kvôli nim som nemal čas venovať sa predmetu svojho podnikania. Vo Vietname je voľnejší trh a tým pádom je to administratívne jednoduchšie. Na Slovensku sú niektoré predpisy príliš prísne, v praxi sa nedajú reálne splniť a nemajú logiku.

Čo ti najviac pomohlo v začiatkoch podnikania?

Jednoznačne všetkým cudzincom odporúčam kurz slovenčiny. Jazykové kurzy sú tu celkom dostupné a jazyk otvorí cudzincovi dvere do spoločnosti. Pochopíte slovenské správanie a kultúru a ste bližšie k cieľovému trhu, aby ste mohli uspieť. To mi pomohlo sa integrovať do krajiny, keďže každý národ má svoje špecifické zvyky a správanie. Ďalším odporúčaním je spojiť sa po príchode na Slovensko s komunitou zo svojej krajiny - prešli si rovnakým procesom a všetky podmienky, ktoré sa týkali ich,  sa týkajú tiež vás.

Ďalšou vecou, ktorá mi pomohla v biznise, bola moja sieť kontaktov. Problémy, ktoré boli pre mňa neriešiteľné, boli pre mojich známych maličkosťou. Dobrým príkladom je situácia, keď som hľadal nový priestor, alebo riešil rôzne administratívne vybavovačky. Veľkou témou boli dodávatelia, ktorí sa ťažko hľadali a prišiel som k nim práve na základe odporúčania od známych. Napríklad v mojej reštaurácii mám veľmi prísne požiadavky na mäso, ktoré som chcel odoberať výlučne od slovenských dodávateľov a dbám na čerstvosť zeleniny. Bolo ťažké dostať sa ku kvalitným a menším dodávateľom, ale podarilo sa.

Máš pocit, že skutočnosť, že si zahraničným podnikateľom, ti prináša nejaké výhody?

Keď chceš začať podnikať, musíš mať nový nápad, ktorý tu ešte nie je. Pre mňa bolo prirodzené priniesť si ho zo svojej krajiny. Každý cudzinec môže porozmýšľať nad tým, čo je tu nové, či už kultúru, služby, alebo niečo iné. Hlavne nie konkurovať Slovákom, ktorí majú rozbehnuté niečo podobné. Preto som si otvoril autentickú vietnamskú reštauráciu. Na Slovensku sa začína zvyšovať koncentrácia zahraničných podnikov a s nimi aj viac cudzincov. Ľudia viac cestujú a tým majú väčšiu chuť skúšať niečo nové a nielen tradičné veci, ako to tu bolo niekedy. Takže určite môj pôvod vnímam ako výhodu. Tým, že pochádzam z Vietnamu, viem Slovákom poskytnúť našu autentickú kuchyňu. 

Skúšal si využiť nejaké lokálne štruktúry určené na podporu  podnikania?

Keď začínate biznis, musíte rátať s úvodnou investíciou. Počítať s príspevkami zo slovenskej strany je podľa mňa slepou cestou. Banka potrebuje históriu, z vlády neexistujú štruktúry podpory. Otázne sú európske fondy, ku ktorým bohužiaľ nemám prístup alebo prehľad o tom, ako fungujú. Všetko som rozbiehal z vlastných zdrojov.

Čo tvoji najbližší priatelia a komunita; máš viac slovenských alebo zahraničných priateľov?

Súdržnosť medzi cudzincami je pevnejšia. Tým, že máme rovnaké problémy, zdieľame ich, rozprávame sa o svojich skúsenostiach a podporujeme sa. Máme podobný prístup k životu a nájdeme si viac spoločných tém ako s lokálnymi. Po istom čase som si však prirodzene vytvoril vzťahy aj so Slovákmi. Tieto vzťahy si veľmi vážim - mám ich len zopár, ale sú pevné. Ja napríklad veľa športujem, hrávam futbal a tým sa stretávam so Slovákmi a stávame sa kamarátmi. S futbalom som začal už na vysokej škole a dodnes stále spolu hrávame. Mám dokonca viac skupín, s ktorými chodím hrať menšiu ligu a je to skvelý prostriedok na vytváranie a udržiavanie kontaktov.

Bolo pre teba ťažké integrovať sa do lokálnej komunity? Cítiš sa byť na Slovensku doma?

Podľa mňa je najdôležitejšie byť otvoreným. Byť pripravený na to, že veci budú odlišné. Treba odstrániť negatívne emócie. Nemôžem hovoriť, že je niečo zlé, len preto, že je to iné. Odstránením bariéry a rešpektovaním kultúry som dostal naspäť otvorenosť. Sem-tam musím niektoré veci viac vysvetľovať deťom. Ako napríklad dcérke, ktorá tu chodí do škôlky. Stávalo sa, že sa deti pýtali svojich rodičov, prečo má iné meno a vyzerá inak. No ja akceptujem, že som tu cudzinec, a preto dcérke vždy hovorím, že deti nás len nepoznajú, a preto im len treba bližšie vysvetliť, odkiaľ pochádzame. Na Slovensku sa však cítime dobre, je to pre mňa a moju rodinu bezpečná krajina.

Tento projekt je financovaný z Európskeho Sociálneho Fondu, podporovaný Višegradským Fondom a pripravený v spolupráci s WelcomeToBratislava.

Anglickú verziu rozhovoru nájdete na tomto odkaze

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Mayová môže prísť o dôveru, v hre je koniec vlády

Mayová už konzervatívcov do riadnych volieb v roku 2022 nepovedie.

SVET

Klamal aj podplácal. Trumpov osobný právnik ide do väzenia

Cohen bude naďalej spolupracovať s FBI.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

To, čo sa deje v Paríži, je cesta do pekiel

Črtá sa precedens, ktorý by si Európa mala odpustiť.


Už ste čítali?