Viktória Hollá z Ligy za ľudské práva: "Ľudskosť máme v samotnom názve našej organizácie"

Autor: Liga za ľudské práva | 23.1.2019 o 9:42 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  427x

Séria rozhovorov s členmi tímu Ligy za ľudské práva.  Spoznajte tváre občianskeho združenia Liga za ľudské práva. Cez naše osobné príbehy sa dozviete, čomu sa venujeme, prečo to robíme a čo nás na našej práci najviac baví. 

V predchádzajúcich článkoch série rozhovorov sme sa rozprávali s našou právničkou a členkou Správnej rady Barborou Meššovou a právničkou Michaelou Dojčinovičovou. V nasledujúcom rozhovore spovedáme našu právničku Viki Hollú, ktorá pôsobí v kancelárii Ligy za ľudské práva v Bratislave.

Povedz nám o sebe. Ako si sa dostala k práci v Lige?  

Právnickú fakultu som vyštudovala v Košiciach, odkiaľ aj pochádzam. Presne si pamätám prvý impulz, keď som sa rozhodla študovať právo. Bolo to presvedčenie mať zmysluplné povolanie, ktorým by som dokázala pomáhať a slúžiť spoločnosti, ako aj viera v dobro a spravodlivosť. Aj keď som sa po skončení štúdia profesijne venovala rôznym odvetviam práva, lákala ma práca v neziskovke venujúcej sa všeobecne prospešnej činnosti. Keď som teda natrafila na ponuku práce v Lige, hneď som na ňu zareagovala, keďže som ich prácu sledovala už dlhšie a téma utečencov a migrácie mi bola blízka a zaujímala ma. Ako dobrovoľník a mentor som sa venovala aj rómskym deťom. Vždy mi bolo ľúto ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti, a veľmi ma hnevá diskriminácia a netolerantnosť voči inakosti, nech už je akákoľvek, preto budem vždy na strane tých slabších a zraniteľnejších, ktorí sa nedokážu sami brániť. 

Čo máš v Lige na starosti?

Na starosti mám poskytovanie bezplatnej právnej pomoci žiadateľom o azyl cez projekt AMIF, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Venujem sa teda žiadateľom o azyl v konaní pred Migračným úradom už pred vydaním rozhodnutia. Snažím sa klientom pomáhať počas tohto konania, vyhľadávam informácie o krajine pôvodu, z ktorých žiadatelia pochádzajú, a overujem si ich s ich azylovými dôvodmi, ktoré v žiadosti uvádzajú. S klientmi sa stretávam v utečeneckom tábore v Rohovciach pri Šamoríne, ako aj u nás v kancelárii, a informujem ich o priebehu ich konania. Zastupujem ich aj v konaní pred Krajským súdom ako aj Najvyšším súdom v prípade negatívneho rozhodnutia, ak sa rozhodnú voči rozhodnutiu Migračného úradu odvolať.

Ktorá časť tvojej práce je tvoja najobľúbenejšia a prečo?

Páči sa mi pestrosť mojej práce. Som v kontakte s ľuďmi z rôznych kultúr, krajín, vierovyznania. Rozširujem si tým obzory a baví ma aj sledovať geopolitickú situáciu vo svete a vidieť veci v širšom zábere. Dozvedám sa väčšinou o negatívnych a veľmi smutných správach zo sveta. Vtedy si uvedomujem, aké šťastie máme, že žijeme v mieri a v prosperite v Európskej únii, v ktorej sa rešpektujú a vážia ľudské práva, keďže v iných častiach sveta to nie je vôbec samozrejmosť.

V ktorej z tvojich aktivít vidíš najväčší prínos a prečo?

Väčšina našich klientov je z veľmi chudobných pomerov a majú za sebou ťažké životné skúšky, preto dúfam, že našim individuálnym prístupom a snahou im dávame pocit ľudskej dôstojnosti, že sa o nich niekto naozaj úprimne zaujíma a chce im pomôcť. 

Čo bola doteraz pre teba najväčšia výzva?

Pre mňa je momentálne výzva každý jeden deň. Som v Lige za ľudské práva iba od mája 2018 a viem, že sa ešte musím veľa učiť. Azylovému právu som sa pred tým nevenovala a momentálne prežívam fázu „čím viac viem, tým viac neviem" :) Je pre mňa veľkou výzvou aj nachádzanie rovnováhy v prístupe k našim klientom, snažím sa k nim pristupovať ľudsky a často sa pristihnem, že na nich myslím aj po práci a ja sama mám obavy o ich život a ďalší osud. Veď ľudskosť máme v samotnom názve našej organizácie a naozaj sa k žiadateľom snažíme pristupovať ľudsky a nie len ako k ďalšiemu číslu v štatistike. Teda je dôležité zachovať si aj profesionálny odstup, ale zároveň pristupovať ku klientom ľudsky a empaticky - a to môže byť občas náročné. 

Povedz nám o jednom projekte, ktorý ti utkvel v pamäti alebo si na neho najviac hrdá a mal najväčší dopad?

Mám klienta z Turecka, ktorý je môj prvý klient. Prešla som si s ním jeho azylové konanie úplne od začiatku a veľmi by som si priala, aby so svojou žiadosťou o azyl uspel. Je to mladý študent práva, ktorého rodinu z politických dôvodov v Turecku prenasledujú a hrozí to aj jemu, ak by sa vrátil. Na jeho prípade som sa zatiaľ naučila asi najviac.

Viki ďakujeme za rozhovor a želáme veľa ďalších úspešných prípadov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Dobšinej sa boja jedni druhých. Vražda ich naučila

Mladý Róm dobil miestneho futbalistu. V nedeľu prišli do Dobšinej priaznivci ĽSNS.

Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.


Už ste čítali?