Katarína Fajnorová z Ligy za ľudské práva: Najväčší prínos vidím v pomoci konkrétnym ľuďom

Autor: Liga za ľudské práva | 14.3.2019 o 9:12 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  251x

Séria rozhovorov s členmi tímu Ligy za ľudské práva. Spoznajte tváre občianskeho združenia Liga za ľudské práva. Cez naše osobné príbehy sa dozviete, čomu sa venujeme, prečo to robíme a čo n

V predchádzajúcich článkoch série rozhovorov sme sa rozprávali s našou právničkou a členkou Správnej rady Barborou Meššovou, právničkou Michaelou Dojčinovičovouprávničkou Viki Hollou, projektovým koordinátorom Petrom Ivaničom a právničkou Maťkou VavrekovouV nasledujúcom rozhovore spovedáme našu ďalšiu právničku Katku Fajnorovú.  

Povedz nám o sebe. Ako si sa dostala k práci v Lige?

Absolvovala som Právnickú fakultu TU v Trnave. Do Ligy som začala chodiť krátko po tom, čo organizácia vznikla, v roku 2005. Od roku 2006 som v Lige pracovala brigádnicky ako študentka a zaoberala som sa vyhľadávaním informácií o krajinách pôvodu žiadateľov o azyl. Po ukončení štúdia v roku 2007 som tu bola riadne zamestnaná na pozícii "Výskumník informácií o krajinách pôvodu," Táto práca obnášala predovšetkým vyhľadávanie informácií o situácii v krajinách pôvodu našich klientov, za účelom ich použitia ako dôkazov v azylovom konaní. Túto prácu som robila do roku 2009. Potom som sa začala venovať právnej pomoci pre maloletých cudzincov bez sprievodu.

V rámci dlhoročnej práce v Lige som riešila všetky právne oblasti, ktorými sa Liga zaoberá - zastupovanie žiadateľov o azyl v azylovom konaní, zastupovanie zaistených cudzincov v konaní pred cudzineckou políciou a súdmi SR, podania na Európsky súd pre ľudské práva, právne poradenstvo pre cudzincov v pobytových veciach, zastupovanie v konaniach o udelenie štátneho občianstva a podobne. Podieľala som sa na výskumoch a písaní mnohých odborných publikácií, v slovenčine aj angličtine.

Prečo Liga?

Jednoducho preto, lebo práca v Lige ma zaujala ešte ako študentku. Vždy som vedela, že študujem právo preto, lebo verím v spravodlivosť, v princípy právneho štátu, zákaz diskriminácie a ľudské práva pre každého človeka. Ako právnička si neviem predstaviť, že by som sa venovala inej oblasti ako je oblasť ľudských práv. Navyše verím v prínos multikulturalizmu pre spoločnosť, som dušou pacifista, verím, že každý má právo na dôstojný život v mieri, a inštitút azylu považujem za jeden z najvýznamnejších inštitútov medzinárodného práva, teda Liga bola pre mňa prirodzená voľba.

Čo máš v Lige na starosti?

Momentálne mám na starosti právnu pomoc žiadateľom o azyl umiestneným v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Útvar pravidelne navštevujem, žiadateľom poskytujem právne poradenstvo, zastupujem ich v azylovom konaní pred Migračným úradom MVSR ako aj v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o ich zaistení pred súdmi SR.

Okrem toho zastupujem v azylovom konaní žiadateľov o azyl, ktorí nie sú zaistení, ale sú umiestnení v táboroch Migračného úradu. Napokon pracujem na projekte Migračný kompas, v rámci ktorého realizujem workshopy na školách a verejné diskusie, aby sme utečencov a ich život u nás priblížili deťom, mladým ľuďom a širšej verejnosti. Workshopy aj diskusie priamo nadväzujú na vydanie komiksovej knižky Uletenci v decembri 2018, ktorej som spoluautorkou. Workshopov sa zúčastnia aj hrdinovia/ hrdinky z knižky (teda mladí utečenci žijúci v SR) a žiaci a študenti sa ich budú môcť priamo pýtať čo ich zaujíma.

Ako vznikol nápad napísať Uletencov a prečo ste sa rozhodli pre formu komiksu?

Nápad na vydanie komiksovej knižky Uletenci vznikol veľmi spontánne, vzišiel z rozhovoru medzi Katkou Marinovou, Dankou Krajčovou, Simonom a mnou cca pred troma rokmi na vianočnom večierku Ligy. Od počiatku malo ísť o ilustrovanú knižku pre deti, avšak to, že pôjde o komiksovú formu, sa ustálilo až neskôr. Chceli sme, aby to bola knižka, ktorá sa bude ľahko čítať, nebude mať priveľa textu a bude aj vizuálne pekná. Mali sme pocit, že komiks je vhodná forma pre zobrazenie rôznych, aj dynamických a napínavých situácií či vtipných scén, v ktorých sa akcia, ale aj emócie dajú výstižnejšie vyjadriť kresbou ako slovami.

Ktorá časť tvojej práce je tvoja najobľúbenejšia a prečo?


Určite je to práca s klientmi. Zmysel mi dáva pomáhať konkrétnym ľuďom, riešiť ich právne problémy, ktoré by sami vyriešiť nevedeli. Oproti slovenským občanom cudzinci nielenže nepoznajú náš právny systém, ale majú aj jazykovú bariéru, musia čeliť rôznym byrokratickým prekážkam. S klientom sa vždy stretnem osobne, preberieme jeho situáciu, preštudujem si rozhodnutia a dohodneme sa na ďalšom postupe. Teda bavia ma konzultácie s klientmi a potom aj hľadanie právnych argumentov, sformulovanie kvalitného právneho podania, ktoré následne uspeje v odvolacom konaní. Teším sa, keď sa mi podarí klientovi pomôcť zlepšiť jeho právny status, či už udelením medzinárodnej ochrany, pobytu, občianstva či získaním osobnej slobody.

V ktorej z tvojich aktivít vidíš najväčší prínos a prečo?


Budem sa opakovať, ale najväčší prínos jednoznačne vidím v pomoci konkrétnym ľuďom, predovšetkým tým najzraniteľnejším. V rámci svojho pôsobenia v Lige som riešila rozličné, často bolestné situácie, v ktorých sa ľudia nachádzali. Mala som klientov bez domova, ktorí prežili roky v slovenských uliciach, jeden klient bez domova aj zomrel, pomáhala som vybaviť pohreb. Psychicky chorých klientov som navštevovala v psychiatrickej nemocnici. Naháňala som sanitku, ktorá klienta v kritickom stave viezla do nemocnice. Zastupovala som ženu bez štátnej príslušnosti, ktorá prišla na Slovensko ako obeť obchodovania s ľuďmi, mala dve maloleté deti - slovenských občanov, prežila tu vyše 20 rokov a napriek tomu nemala žiaden pobyt, policajti sa ju pokúšali zo Slovenska vyhostiť. Najskôr bolo potrebné ju dostať zo zaistenia, potom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia o vyhostení, následne mala udelený dočasne tolerovaný pobyt, kým sa nám podarilo preukázať, že je skutočne bez štátnej príslušnosti, až jej napokon bol udelený trvalý pobyt.

Tých srdcervúcich prípadov je veľa, ale práve kvôli pozitívnym výsledkom v takýchto prípadoch má moja práca zmysel. Okrem toho vidím prínos aj v možnosti vplývať na rozhodovaciu prax polície a iných správnych orgánov prostredníctvom judikatúry súdov, a tiež ma vždy poteší, keď sa podarí presadiť nejaká pozitívna systémová zmena.

Čo bola doteraz pre teba najväčšia výzva?


Najväčšia výzva pre mňa je komunikácia s políciou a niektorými štátnymi orgánmi, rovnako ako pochopenie ich postoja a uhľa pohľadu. Keď vidím nejaký nezákonný postup alebo neprimerane prísne rozhodnutie, tak taký prístup je pre mňa cudzí a vždy mám problém ho "stráviť." Aby som dala konkrétny príklad, momentálne zastupujem v konaní o udelenie štátneho občianstva mladú ženu bez štátnej príslušnosti, ktorá prišla na Slovensko ako maloletá. Po tom, čo bola ona a jej sesternica vystavené sexuálnemu zneužívaniu zo strany strýka, od ktorého ušli, bola umiestnená v detskom domove. Ako osobe bez občianstva jej bol zo strany cudzineckej polície udelený trvalý pobyt, vyštudovala tu strednú a vysokú školu - magisterské štúdium. Našla si prácu a jej malý syn je slovenský občan, polovicu života prežila na Slovensku. Konanie o udelenie štátneho občianstva, ktoré má inak trvať 2 roky, trvalo 4 roky bez toho, aby s ňou osoba poverená daným prípadom vôbec komunikovala. Napokon po štyroch rokoch prišlo 2-stranové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie štátneho občianstva odvolávajúc sa výlučne na skutočnosť, že momentálne sa nachádza vo Francúzsku. Tam sa nachádza preto, lebo jej partner tam žije a ona má rizikové tehotenstvo a nemôže pracovať, opakovane bola hospitalizovaná. V konaní sme podali rozklad a čakáme na rozhodnutie nadriadeného orgánu. Musím poznamenať, že v tomto prípade prejavili viac empatie a pochopenia pre mladú ženu policajti, ktorí jej udelili trvalý pobyt na neobmedzený čas, ako Odbor štátneho občianstva. Pochopiť takéto rozhodnutia je pre mňa skutočná výzva. Okrem toho je pre mňa výzva zvládanie stresu a emočného zaťaženia, ktoré s touto prácou nevyhnutne súvisia.

Popíš jeden projekt, ktorý ti utkvel v pamäti a si na neho najviac hrdá?


Hrdá som na konkrétnych klientov a úspechy v konkrétnych prípadoch, prípadne na dosiahnutie pozitívnej zmeny v systéme či v rozhodovacej praxi. Tiež som hrdá na peknú komiksovú knižku Uletenci, ktorú sme napísali spoločne s mojou bývalou kolegyňou z Ligy Katkou Marinovou a príbehy v nej krásne nakreslila výtvarníčka Daniela Krajčová.

Najviac mi asi utkvel v pamäti projekt zameraný na poskytovanie právnej pomoci v útvaroch policajného zaistenia v rokoch 2011 - 2012, kedy sme sa intenzívne venovali tejto problematike s kolegyňou a súčasnou riaditeľkou Ligy Zuzkou Števulovou, podali sme veľké množstvo opravných prostriedkov a vďaka súdnym rozhodnutiam sa nám podarilo podstatne zlepšiť argumentáciu polície v rozhodnutiach o zaistení a otvoriť diskusiu na tému aplikácie menej prísnych donucovacích opatrení, tzv. alternatív k zaisteniu. V roku 2012 bola prvá alternatíva k zaisteniu v SR udelená cudzineckou políciou v Bratislave môjmu klientovi z Etiópie Simonovi, ktorý bol bezdomovcom a trpel vážnou psychickou poruchou. Po úspešnom odvolacom konaní na súde mu polícia namiesto zaistenia uložila povinnosť hlásenia pobytu, kedy sa mal trikrát do týždňa hlásiť na cudzineckej polícii, a mňa ustanovili za jeho opatrovníčku pre toto konanie. Podarilo sa nám to docieliť aj vďaka tomu, že pán Anton Srholec dal potvrdenie o tom, že Simona ubytuje u seba v ubytovni pre bezdomovcov RESOTY. Simon tam napokon strávil niekoľko rokov a stal sa kuchárom zariadenia.

Komiks Uletenci si môžete zakúpiť v sieti kníhkupectiev Martinus, Gorila, Artforum a v predajni Art Books Coffee

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Dobšinej sa boja jedni druhých. Vražda ich naučila

Mladý Róm dobil miestneho futbalistu. V nedeľu prišli do Dobšinej priaznivci ĽSNS.

Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.


Už ste čítali?