Hoaxy vs fakty: Brusel sa snaží natlačiť migrantov do členských štátov EÚ

Autor: Liga za ľudské práva | 2.5.2019 o 8:20 | (upravené 11.7.2019 o 15:34) Karma článku: 6,19 | Prečítané:  2502x

Jednou z dôležitých tém, ktorá sa bude často spomínať aj pred blížiacimi sa voľbami do Europarlamentu, je téma kvót na migrantov / žiadateľov o azyl, ktorých sa údajne Brusel snaží natlačiť do jednotlivých európskych krajín. 

V nasledujúcom článku riaditeľka Ligy za ľudské práva Zuzka Števulová vysvetľuje, ako to v skutočnosti je.

Kvóty alebo relokácie sú opatrenia, ktoré boli zavedené rozhodnutím Rady Európskej únie v roku 2015 ako reakcia na výnimočnú situáciu, kedy sa veľký počet žiadateľov o azyl a migrantov snažil dostať do Európskej únie s cieľom požiadať tu o azyl. Cieľom relokácií bolo odľahčiť krajiny ako Grécko, Taliansko a Španielsko a to tým systémom, že ostatné krajiny Európskej únie by si prerozdelili ľudí, ktorí mali najväčšiu šancu dostať azyl alebo doplnkovú ochranu.

Relokácie sa teda mali týkať ľudí, ktorí mali 75%-nú a väčšiu šancu získať nejaký typ medzinárodnej ochrany v rámci Európskej únie, teda iba ľudí zo Sýrie, Iraku alebo napríklad Jemenu. Slovensko v rámci tohto systému prevzalo 16 žiadateľov o azyl. Išlo o slobodné matky z Iraku a Sýrie.

Tieto rozhodnutia boli ale časovo obmedzené a platili len do septembra 2017. Dôležité je tiež povedať, že Slovensko napadlo tieto rozhodnutia Rady na Súdnom dvore Európskej únie v Luxembursku. K žalobe Slovenska sa pridalo aj Maďarsko, avšak Súdny dvor tieto rozhodnutia potvrdil.

V súčasnosti sa však žiadne relokácie alebo kvóty neuplatňujú - pretože toto rozhodnutie platilo len do jesene 2017. V skutočnosti ale členské štáty Európskej únie už od roku 2015 jednajú o veľkej reforme spoločného európskeho azylového systému. Ten má priniesť to, že v budúcnosti bude Európska únia pripravenejšia a bude lepšie reagovať, ak sa takáto situácia znovu zopakuje.

Súčasťou tejto reformy je aj celková reforma Dublinského systému, ktorý je založený tzv. Dublinským nariadením. Ide o nariadenie, ktoré určuje, ktorý členský štát Európskej únie je zodpovedný za prejednanie konkrétnej žiadosti o azyl konkrétneho žiadateľa o azyl. V zásade je to ten členský štát, do ktorého tento žiadateľ o azyl vstúpil ako do prvého, alebo kde podal svoju prvú žiadosť o udelenie azylu.

Reforma Dublinského systému má zabezpečiť, že v prípade, ak bude azylový systém jednej krajiny preťažený, tak sa automaticky zapne systém redistribúcie žiadateľov o azyl. Ostatné členské krajiny, ktoré nebudú takto zaťažené príchodom veľkého počtu žiadateľov o azyl, by si mali týchto žiadateľov o azyl prerozdeliť a rozhodnúť o ich žiadostiach.

Tento systém je v súčasnosti len súčasťou návrhu tejto reformy a naďalej sa o ňom rokuje. Je veľmi pravdepodobné, že keďže sa členské štáty nedokázali na tejto reforme a jej konečnom znení dohodnúť, nestihnú to ani do mája 2019, kedy sa konajú voľby do Európskeho parlamentu. Preto táto otázka bude otázkou pre nový Európsky parlament, ako aj pre novú Európsku komisiu, ktorá bude ustanovená po októbri 2019.

V súčasnosti tak neexistuje žiadne nariadenie alebo rozhodnutie Európskej únie, ktoré by akýkoľvek členský štát zaväzovalo prijať nejaký počet žiadateľov o azyl a systém funguje tak ako doteraz. To znamená, že členské štáty rozhodujú o žiadostiach o azyl tých ľudí, ktorí k nim reálne prídu a podajú na ich území žiadosť o azyl.

Pozrite si vysvetlenie aj v našom videu:

Nezabudnite sa prihlásiť na odber noviniek na náš YouTube kanál: http://bit.ly/HRLchannel

Viac informácií sa dozviete prostredníctvom online kurzu o migrácii v našom e-learningu

Toto video bolo vytvorené v rámci projektu "Migračný kompas", ktorý realizuje Liga za ľudské práva, o.z. Nenávratný finančný príspevok je poskytnutý z prostriedkov Operačného programu Efektívna verejná správa z Európskeho sociálneho fondu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zničenú bytovku budú rozoberať postupne, špeciálnou technikou

Vzhľadom na nezvestnú ženu zvolili najhumánnejší postup.

Ministerka zdravotníctva Kalavská podá demisiu

Informovala o tom hovorkyňa ministerstva.


Už ste čítali?