reklama

Hoaxy vs fakty: Utečenci nemajú u nás nárok na azyl, lebo predtým prešli inými krajinami

V diskusii pod našimi článkami sa často objavuje názor, že utečenci, ktorí k nám prichádzajú, nemôžu byť skutočnými utečencami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Ako dôvod uvádzajú, že pred príchodom k nám prejdú mnohými bezpečnými krajinami, kde im mohol byť udelený azyl alebo ochrana, a preto na azyl nemajú nárok u nás. Ako je to naozaj?

Povinnosť utečenca žiadať o azyl v prvej bezpečnej krajine v skutočnosti nie je nikde zakotvená. Predovšetkým nie je zakotvená v Dohovore o právnom postavení utečencov z roku 1951, v znení protokolu z roku 1967. Tento dohovor vôbec nerieši konanie o udelenie azylu, teda o priznanie ochrany. Zaoberá sa tým, kto utečencom je, kto utečencom nie je a kto je z ochrany utečencov vylúčený. V Dohovore nájdeme len ustanovenie článku 1 E., ktoré hovorí, že ochrana dohovoru sa nevzťahuje na toho utečenca, ktorému štát, kde sa nachádza, prizná rovnaké práva a povinnosti ako priznáva svojim občanom. Na takéhoto človeka by sa ochrana Dohovorom o právnom postavení utečencov nevzťahovala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okrem toho, Dohovor obsahuje aj ustanovenie článku 31, ktoré hovorí, že utečencov štáty nemôžu trestať, ak prídu na ich územie priamo z územia, kde sú v nebezpečenstve. Tu si však treba všimnúť, že Dohovor nepoužíva slovné spojenie „prídu z krajiny svôjho pôvodu,“ ale spojenie „prídu z územia, kde im hrozí nebepečenstvo alebo kde je ich život ohrozený.“ Ide o výsledok kompromisu, pretože presne o tejto otázke – teda o tom, či utečenci musia prísť do krajiny azylu rovno z krajiny, kde sú prenasledovaní – sa bavili štáty už pri prijímaní Dohovoru v roku 1951. Avšak nakoniec v tejto diskusii došli k záveru, že utečenci po svojom úteku z krajiny, kde ich prenasledujú (teda z domovskej krajiny) môžu prejsť cez niekoľko krajín, ktoré však nebudú pre nich bezpečné, a až potom sa dostanú do krajiny, kde im bude udelený azyl. Preto Dohovor o právnom postavení utečencov neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by utečencom prikazovalo žiadať o azyl v prvej krajine, do ktorej sa po úteku zo svojej krajiny dostanú. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môže si utečenec vybrať krajinu, v ktorej podá žiadosť o azyl?

V súvislosti s touto témou sa vynára aj otázka, či má utečenec právo vybrať si krajinu, v ktorej podá žiadosť o azyl, a do ktorej krajiny ho možno vrátiť z krajiny, kde žiada o azyl. Pri odpovedi na túto otázku nám v rámci nášho geopolitického priestoru pomáha iba európsky azylový systém, ktorý rieši otázku týkajúcu sa krajiny prvého azylu a tzv. tretej bezpečnej krajiny. Toto sú dva rozdielne koncepty, ktoré v prípade krajiny prvého azylu stanovujú, že ak utečencovi bol udelený azyl krajinou, ktorá nie je členským štátom EÚ (napríklad Srbsko, Ukrajina alebo Turecko), tak takémuto utečencovi nemusíme v rámci EÚ už azyl udeliť – a nemusíme mu udeliť ani iný typ ochrany. V tomto prípade sa ale vyžaduje splnenie tej podmienky, že utečenec musí byť schopný azyl alebo ochranu v tejto tretej krajine účinne využívať. Zároveň musí byť možné ho do tejto krajiny účinne vrátiť. To znamená, že v prípade, ak by utečencovi zo Sýrie bol udelený azyl napr. v Srbsku, a ak by Srbsko rozhodlo, že prijme tohto utečenca a jeho návrat z nejakej krajiny EÚ (napr. zo Slovenska naspäť), tak vtedy tohto utečenca nemusíme posúdiť ako utečenca, nemusíme mu udeliť azyl, ale môžeme ho vrátiť do Srbska – ktoré by bolo posúdené ako krajina jeho prvého azylu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo väčšine prípadov toto ale nie je možné, pretože krajinám zároveň Dohovor o právnom postavení utečencov nestanovuje žiadnu povinnosť prijímať na svoje územie ľudí, ktorým udelili azyl. Títo ľudia sa môžu domáhať svojich práv a povinností vo vzťahu k týmto krajinám len vtedy, kým sú na ich území. Ale, keďže nie sú ich občanmi, tieto krajiny nemusia voči nim realizovať žiadne záväzky, pokiaľ sa už nachádzajú v zahraničí.

Princíp tretej bezpečnej krajiny

Posledný koncept, ktorý pozná spoločný európsky azylový systém, je princíp tretej bezpečnej krajiny. V takomto prípade, ak napr. Slovensko posúdi, že utečenec k nám prišiel z tretej bezpečnej krajiny, krajina môže zamietnuť jeho žiadosť o azyl ako neprípustnú. Aj uplatnenie princípu tretej bezpečnej krajiny je však pomerne náročné, pretože si vyžaduje posúdiť, či tretia bezpečná krajina (napr. Srbsko, Ukrajina alebo Turecko) je stabilným právnym štátom s demokratickým zriadením. To znamená, či sa naozaj dodržiavajú ľudské práva na takej úrovni, ako v našej krajine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalej sa posudzuje, či sa takýto človek môže navrátiť do tejto krajiny a podať tam žiadosť o azyl, čo v mnohých krajinách nemusí platiť. Zároveň, keďže to nie je ich štátny príslušník, tieto krajiny nemusia súhlasiť s jeho návratom. Tiež sa posudzuje, či sú v tejto krajine dané záruky pre jeho ochranu pred tým, aby nebol navrátený do krajiny, kde by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.

Z okolitých krajín napr. ani Ukrajinu nemožno považovať za tretiu bezpečnú krajinu, a preto tam nie je možné vracať žiadateľov o azyl, ktorí sú v azylovom konaní na Slovensku. Pretože, ako vieme, v časti Ukrajiny momentálne prebieha ozbrojený vnútroštátny konflikt. Azylové pravidlá, ktoré platia na Ukrajine, nie sú dostatočné na to, aby poskytovali záruky, ktoré vyžaduje zákon.

Preto napr. nie je úplne jednoduché uplatniť princíp tretej bezpečnej krajiny ani na žiadateľov o azyl, ktorí prichádzajú do EÚ napríklad z Turecka do Grécka, pretože Turecko nespĺňa podmienky, ktoré zákony vyžadujú práve na uplatnenie tohto konceptu. Turecko sa nepovažuje za krajinu, ktorá poskytuje azylovú ochranu na rovnakej úrovni a pri dodržiavaní rovnakých práv ako členské krajiny EÚ. Preto môžme povedať, že princíp nájdenia ochrany v bezpečí inde – mimo EÚ – sa v skutočnosti v azylovom konaní v členských štátoch EÚ uplatňuje len veľmi ťažko a je naozaj veľmi málo krajín, ktoré dokážu splniť princíp prvej krajiny azylu alebo princíp tretej bezpečnej krajiny.

Pozrite si vysvetlenie aj v našom videu:

 

 

Nezabudnite sa prihlásiť na odber noviniek na náš YouTube kanál

.

Toto video bolo vytvorené v rámci projektu "Migračný kompas", ktorý realizuje Liga za ľudské práva, o.z. Nenávratný finančný príspevok je poskytnutý z prostriedkov Operačného programu Efektívna verejná správa z Európskeho sociálneho fondu.

Liga za ľudské práva

Liga za ľudské práva

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  38x

Liga za ľudské práva je občianske združenie, ktoré podporuje utečencov a cudzincov žijúcich na Slovensku. Zasadzujeme sa za transparentnú, dôstojnú a zodpovednú migračnú, azylovú a integračnú politiku a snažíme sa posilňovať postavenie samotných cudzincov a utečencov. Dôverujeme v silu rôznorodej spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  AktuálneRozhovoryNáš tímHoaxy vs faktyPodcast Migračný kompas

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu