Hoaxy vs fakty: EÚ nie je zodpovedná za ľudí zachránených v Stredozemnom mori

Autor: Liga za ľudské práva | 23.7.2019 o 13:42 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2042x

V komentároch pod našimi videami sa objavuje aj téma toho, či je Európska únia zodpovedná za zachraňovanie ľudí, ktorí sa rozhodnú slobodne nasadnúť do člna na líbyjskom pobreží a preplaviť do únie. 

Situácia v Stredozemnom mori je v posledných rokoch veľmi komplikovaná a náročná. Veľmi veľa ľudí sa pokúša dostať do Európskej únie preplávaním Stredozemného mora - najmä z Líbye do Talianska, Grécka, alebo v súčasnosti do Španielska. Pri tom mnoho z nich umiera. 

Preto sa aj vynárajú otázky ohľadom zodpovednosti Európskej únie za ľudí, ktorí sú v mori zachránení. Tu treba poukázať na niekoľko faktov. Predovšetkým, Líbya nie je bezpečnou krajinou ani pre vlastných občanov, nieto ešte pre utečencov a migrantov, ktorí sa pokúšajú dostať z krajín zmietaných vojnou do bezpečnejšej časti sveta. V súčasnosti podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov je v Líbyi registrovaných viac ako 57 000 utečencov. Teda ľudí, ktorí pochádzajú napríklad zo Sýrie, z Iraku, z Jemenu, z Južného Sudánu - z krajín, kde je preukázateľne vojna a násilie. Viac ako 5000 z nich je umiestnených v zaisťovacích táboroch, ktoré OSN nazvalo “peklom na zemi.” To, k čomu tam dochádza, je mučenie, elektrošoky. Ľudia nemajú jedlo a kvária ich choroby, pretože tam nie je dostupná lekárska pomoc. Situácia utečencov v zaisťovacích zariadeniach je veľmi nebezpečná aj kvôli prebiehajúcej občianskej vojne. 3. júla v Tripolise bolo jedno z týchto zaisťovacích centier zbombardovaných a desiatky utečencov, ktorí v ňom boli, zomrelo. Preto UNHCR a IOM - organizácie OSN - vyzvali svet, aby túto situáciu týkajúcu sa utečencov a migrantov nielen v Líbyi, ale aj v Stredozemnom mori, urgentne riešil. 

Teraz sa pozrieme na situáciu v Stredozemnom mori. Niektorí ľudia si možno myslia, že ľudí, ktorí sa vydajú na čln z pobrežia Líbye alebo Tuniska alebo Egypta, nie je potrebné zachraňovať. Alebo, že aj keď ich už zachránime, nie sú našou zodpovednosťou, pretože sa slobodne rozhodli prekročiť Stredozemné more. Treba však podotknúť, že každý človek má právo na azyl. Žiadať o azyl v prípade, ak je človek prenasledovaný, alebo je v jeho krajine vojna, je základným ľudským právom. Toto právo máme aj zakotvené v článku 18 Charty základných práv Európskej únie, ale napríklad aj v Ústave Slovenskej republiky. Okrem toho však platí, že nielenže ľudia majú právo žiadať o azyl v inej krajine, ako je ich vlastná, ak sú prenasledovaní, ale na to, aby mohli toto právo využiť, môžu samozrejme aj cestovať a zároveň môžu prekračovať hranice iných krajín aj bez povolenia. Ak je ich motivácia podať žiadosť o azyl. 

V prípade Stredozemného mora (tak ako aj iných morí a oceánov vo svete) platí však aj námorné právo. Námorné právo je tiež medzinárodné právo, ktoré je založené viacerými medzinárodnými dohodami a dohovormi, ktoré platia pre všetky zmluvné krajiny, vrátane pobrežných krajín. A toto medzinárodné morské právo jednoznačne hovorí, že každý kapitán lode má povinnosť poskytnúť pomoc a zachrániť ľudí, ktorí sa topia alebo ktorí sú v nebezpečenstve na nejakej inej lodi. Čiže ide o základnú povinnosť kapitánov lode. Tomu ale zodpovedá ďalšia povinnosť, ktorá vychádza z medzinárodného námorného práva a to je povinnosť kapitánov o týchto ľudí sa postarať a vysadiť ich v najbližšom bezpečnom prístave. Pričom práve pojem “bezpečný prístav” sa definuje tiež podľa medzinárodného práva. Z toho, čo sme uviedli na začiatku, je jasné, že Líbya za bezpečný prístav pre utečencov a migrantov na vylodenie považovaná byť nemôže. Bolo by to protiprávne, ak by tam utečencov zachránených na mori vysádzali. Podľa medzinárodného práva morského ďalej vyplýva povinnosť aj pobrežným štátom a všetkým ďalším štátom pomôcť kapitánovi, ktorý zachráni posádku takéhoto člna, lode alebo ľudí, ktorí sa topia, prijať také opatrenia, aby čo najskôr mohol vysadiť týchto ľudí. Aby tá zodpovednosť nebola na kapitánovi lode, ktorá zachraňuje. Čiže všetky tieto pobrežné štáty majú povinnosť čo najskôr sa postarať o to, aby zachránení ľudia mohli byť vysadení. Líbya ani ďalšie pobrežné štáty Afriky nemôžu byť považované za bezpečné prístavy, pretože nedodržiavajú ľudské práva a týmto ľuďom by nebolo umožnené požiadať o azyl a požívať ho. Preto jediná, ktorá prichádza do úvahy, je Európska únia. Tým je vlastne daná zodpovednosť európskych krajín, ako aj krajín, pod vlajkou ktorých sa daná loď plaví, ale takisto všetkých pobrežných krajín Európskej únie. To znamená umožniť, aby zachránení ľudia boli vysadení práve na ich území. Zodpovednosť Európskej únie vyplýva zo všeobecného ľudského práva na azyl a z morského práva, ktoré prikazuje topiacich sa zachrániť a vysadiť ich v najbližšom bezpečnom prístave a ktoré teda prikazuje týmto štátom, ktoré sú bezpečným prístavom, umožniť vylodenie zachránených ľudí.

Pozrite si vysvetlenie aj v našom videu:

 Nezabudnite sa prihlásiť na odber noviniek na náš YouTube kanál.

Toto video bolo vytvorené v rámci projektu "Migračný kompas", ktorý realizuje Liga za ľudské práva, o.z. Nenávratný finančný príspevok je poskytnutý z prostriedkov Operačného programu Efektívna verejná správa z Európskeho sociálneho fondu.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Dobré ráno

Dobré ráno: Planéta štrajkuje. Dá sa zvrátiť klimatická kríza?

Štrajkuje sa v štyroch mestách.

Greif: Bolo strašné, čo sa vo mne dialo. Krvi by ste sa nedorezali

Pred školákmi spravil opäť školácku chybu.


Už ste čítali?