reklama

Maloleté deti bez sprievodu

V najnovšej časti podcastu Migračný kompas sme sa rozprávali s právničkou Katkou Fajnorovou na tému maloleté detí bez sprievodu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Kto to sú? Ako k nám prichádzajú? Ako to, že sú bez sprievodu? Čo sa tu s nimi následne deje? Vypočujte si náš podcast, alebo prečítajte niektoré pasáže v nasledujúcom rozhovore. 

Kto sú to deti bez sprievodu?

V prvom rade ide o dieťa - osobu mladšiu ako osemnásť rokov, ktorá prichádza na Slovensko ako cudzinec bez sprievodu - či už bez svojich rodičov alebo iných zákonných zástupcov, ktorým bol zverený do starostlivosti. To znamená, že aj keď príde v skupine iných migrantov, stále sa považuje za dieťa bez sprievodu v zmysle slovenskej legislatívy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chodí k nám veľa takýchto detí?

V minulosti ich bolo viac, no v súčasnosti sú to pomerne nízke počty. Podľa štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície bolo v roku 2018 na Slovensku nájdených celkovo 17 maloletých bez sprievodu. V predchádzajúcom roku, 2017, to bolo 25. 

Odkiaľ väčšinou sú?

Najviac ich prichádza z Afganistanu. Ďalšími krajinami za uplynulý rok boli Pakistan, Vietnam, Albánsko a Bielorusko. 

Deti na Slovensku bez rodičov sú umiestňované v detských domovoch. Ako je to s týmito deťmi? 

V prípade, že je zadržaný na Slovensku cudzinec, ktorý o sebe vyhlási, že je maloletý, môžu nastať dve alternatívy. Ak má pri sebe doklady, na základe ktorých vie o sebe toto tvrdenie preukázať, je automaticky políciou odovzdaný do starostlivosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčastejšia alternatíva však je, že cudzinci prichádzajú bez dokladov. Vtedy ak vyhlásia, že sú maloletí a nie je to zjavné z ich vzhľadu, cudzinecká polícia najskôr iniciuje vyšetrenie ich veku. Ak sa naozaj preukáže, že má daná osoba menej ako 18 rokov, znovu nasleduje rovnaký postup - nemôže sa ďalej s takouto osobou konať, ale polícia musí opäť kontaktovať orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Tento dá podnet na súd, aby takéto dieťa bolo neodkladne umiestnené do detského domova a súčasne sa dáva návrh na súd o ustanovenie opatrovníka o takéto dieťa. Súd by mal rozhodnúť do 24 hodín a príslušný orgán odvezie dieťa do detského domova. Konkrétne máme na Slovensku detský domov pre maloletých bez sprievodu v Medzilaborciach, kde sú umiestňované spolu so slovenskými deťmi. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ako sa určuje ich vek? Prečo je jeho určenie dôležité?

Určovanie veku sa realizuje formou lekárskeho vyšetrenia. Ak by z akéhokoľvek dôvodu odmietli podstúpiť takéto vyšetrenie, boli by pre účely ďalšieho konania považovaní za plnoletých. Je to dôležité najmä pri cudzincoch, ktorí prichádzajú bez dokladov a bez povolenia na pobyt, pretože v prípade plnoletých cudzincov môžu byť umiestnení v útvaroch policajného zaistenia, kde sú pozbavení na osobnej slobode a je veľký rozdiel byť v takomto útvare a v detskom domove. Taktiež plnoletých cudzincov, ktorí prišli na Slovensko nelegálne, je možné vyhostiť, zatiaľčo deti bez sprievodu možné vyhostiť nie je. S deťmi by sa malo zaobchádzať inak ako s dospelými ľuďmi. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako vyzerá lekárske vyšetrenie na určenie veku?

Dieťaťu spravia rontgen zápästia a pravej dlane. Momentálne v záujme komplexnejšieho posúdenia sa robí už aj rontgen zubov. Výsledkom je popis, v ktorom je uvedené vekové rozpätie. Ide o posúdenie kostného veku, ktorý sa však nemusí zhodovať s chronologickým vekom človeka. Odchýlka môže byť aj dva roky, dokonca podľa Britských rádiológov je to až 5 rokov. Vychádzame z porovnávacích tabuliek, ktoré sú vyvinuté pre európske či severoamerické deti, ale nevieme presne posúdiť možné odchýlky v prípade ľudí prichádzajúcich z iných etník a krajín. 

Ako je to vôbec možné, že deti k nám prichádzajú bez sprievodu?

Zväčša sú to deti vo veku 14 a 17 rokov, ojedinele vo veku do troch rokov. Predovšetkým ide o chlapcov, ktorí prichádzajú v skupinách iných krajanov. Ak hovoríme napríklad o Afganistane, je to preto, že tam pretrváva vojnový konflikt a vážne bezprávie a utekajú do bezpečia. Väčšinou je to tak, že ich vyšle rodina, aby si zachránili život alebo aby sa vyhli naverbovaniu do Talibanu alebo rôznym iným dôvodom prenasledovania alebo ohrozenia týchto detí. Často sa na cestu finančne zloží celá rodina. Alebo sa stáva, že rodičia sú zabití a vtedy pomôže napríklad strýko zorganizovať takúto cestu do bezpečia. 

Aké sú ich očakávania? Čo si myslia, že kam idú?

Z mojej skúsenosti častokrát nevedia, kde sú a potrebujú sa najprv zorientovať. Väčšinou ak poznajú, tak Československo, ale o existencii Slovenska nevedia. Skôr vedia o veľkých krajinách, kde už niekto z dediny alebo niekto známy je, napríklad v Nemecku alebo vo Francúzsku. 

Ako môžu tieto deti chodiť do školy, keď nevedia po slovensky?

Do 16 rokov majú povinnosť chodiť do školy. Na Slovensku máme zavedený štandardizovaný proces, ale keďže počty takýchto detí nie sú veľké, nie je nastavený ideálne. Umiestňovať deti, ktoré neovládajú slovenský jazyk do slovenských škôl je veľmi náročné a závisí to často aj od ochoty samotnej školy takéto dieťa prijať a začleniť ho medzi ostatných žiakov. Detský domov v Medzilaborciach má však priamo dohody s lokálnymi školami, ktoré sú ochotné tieto deti prijímať a v týchto prípadoch začleňovanie do školského procesu nie je až také komplikované. Deti sa do tried zaraďujú podľa veku, čiže aj keď nemajú pri sebe doklady o ukončení základného školského vzdelania zo svojej krajiny, nemusí ísť na základnú školu, ale môže byť zaradený na strednú školu, s tým, že by mal mať extra hodiny slovenčiny. 

Obrázok blogu

Sú všetky tieto deti utečencami?

Nie všetky sú nevyhnutne žiadateľmi o azyl. To, že niekto je maloletý a nachádza sa na Slovensku bez sprievodu, samo o sebe neznamená, že má nárok na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Bez ohľadu na to, či je niekto maloletý alebo plnoletý, musí spĺňať podmienky Ženevského dohovoru a Zákona o azyle. Musí teda preukázať, že čelil prenasledovaniu alebo že mu tam hrozilo vážne bezprávie. Ak sa v rozhovore s dieťaťom nepreukáže, že by mu niečo hrozilo, vtedy sa nepodáva žiadosť o azyl, ale vtedy sa zotrvanie dieťaťa na území Slovenska rieši formou udelenia tolerovaného pobytu v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Držiteľom nedáva viac menej žiadne práva, ide o tolerovanie na území Slovenska do dovŕšenia 18tich tokov. Zo dňa na deň sa môže stať neoprávneným migrantom a hrozí mu tým vyhostenie z územia Slovenska. 

Je niekto, kto deťom bez sprievodu pomáha na Slovensku? Dá sa im pomôcť? Adoptovať si ich?

Takéto deti sú umiestnené v detskom domove, kde sa o nich starajú. Okrem toho existujú na Slovensku mimovládne organizácie, ktoré im pomáhajú buď poskytnutím právneho poradenstva alebo poskytnutím sociálnej alebo materiálnej pomoci. Závisí to však od konkrétnych projektov. Nepamätám si žiadny prípad, kedy by sa v takýchto prípadoch riešila adopcia. Na jednej strane nebol ani záujem, no na druhej strane by tam vznikla problematická otázka potreby súhlasu na adopciu, ak by rodičia žili.

Povieš nám o konkrétnom prípade maloletého, ktorého si zastupovala?

Akurát v čase nahrávania podcastu prevážali jedného chlapca do detského domova, ktorý tvrdil, že má 16 rokov. Bolo mu urobené vyšetrenie, na základe ktorého nebolo jednoznačné, aký je jeho vek. Výsledkom vyšetrenia bolo, že má 17,4 až 19 rokov.. Na základe toho bol považovaný za plnoletého a bol umiestnený v útvare policajného zaistenia. Následne mu bol rodinou zaslaný rodný list, z ktorého bolo zrejmé, že ide o maloletú osobu. 

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako deti vnímajú umiestnenie do útvarov policajného zaistenia, kto je poručníkom takýchto detí, aký je s nimi ďalší proces, ako sa realizuje zlúčenie rodiny alebo či je určenie veku na základe RTG spoľahlivé, vypočujte si celý podcast

Obrázok blogu

Podcast bolo vytvorený v rámci projektu "Migračný kompas", ktorý realizuje Liga za ľudské práva, o.z. Nenávratný finančný príspevok je poskytnutý z prostriedkov Operačného programu Efektívna verejná správa z Európskeho sociálneho fondu.

Liga za ľudské práva

Liga za ľudské práva

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  38x

Liga za ľudské práva je občianske združenie, ktoré podporuje utečencov a cudzincov žijúcich na Slovensku. Zasadzujeme sa za transparentnú, dôstojnú a zodpovednú migračnú, azylovú a integračnú politiku a snažíme sa posilňovať postavenie samotných cudzincov a utečencov. Dôverujeme v silu rôznorodej spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  AktuálneRozhovoryNáš tímHoaxy vs faktyPodcast Migračný kompas

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu