reklama

Štát sa snaží rozdeliť rodinu, zastať sa ich musel až Výbor OSN pre práva dieťaťa

Je horúce augustové popoludnie a my sedíme v malej obývačke bežného bratislavského panelákového bytu. Byt má prenajatý rodina A., manželia so štyrmi deťmi (16, 15, 10 ročných synov a 2,5 ročnej dcéry), pôvodom sú z Afganistanu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Aktualizácia článku 3.9.2019:
Sme radi, že štátne orgány rešpektovali odporúčanie Výboru OSN pre práva dieťaťa, a tešíme sa s rodičmi, ktorí môžu zostať so svojimi deťmi na Slovensku.

Otec, matka a dvaja najstarší chlapci sedia s nami, dve najmladšie deti spia vedľa. Na to, čo za posledné hodiny prežili, je rodina až zvláštne pokojná. Pred malou chvíľou totiž spred bytu odišla polícia, ktorá pôvodne chcela matku rodiny spoločne s deťmi predviesť na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava a nútene ich transferovať do Holandska.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zabrániť sa tomu podarilo len preto, že deň predtým sa rodiny zastal Výbor OSN pre práva dieťaťa, ktorý na základe našej žiadosti rozhodol o tom, že Slovensko by sa malo zdržať odsunu detí do Holandska až dovtedy, kým bude Výbor OSN v ich veci konať. Polícia však o tomto predbežnom opatrení nevedela, a ak by nás telefónom nebol zalarmoval otec rodiny, v čase, keď čítate tento blog, by už mama a všetky deti boli v Holandsku, odlúčené od svojho otca s tým, že by im mohol hroziť návrat až do Afganistanu, kde v posledných dňoch došlo k viacerým bombovým útokom s množstvom civilných obetí. Sami a bez otca rodiny by sa tak ocitli v situácii, ktorá by mohla mať pre ich život až fatálne následky. Tomu sa momentálne snažíme v Lige za ľudské práva zabrániť, pretože veríme, že rodinný život má byť chránený a rozdeľovať takto nútene rodinu by bolo zbytočnou krutosťou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O čo v prípade ide?

Celý príbeh sa začal v roku 2010, keď pán A. musel kvôli bezpečnostným problémom opustiť Afganistan a svoju rodinu. Dlhé roky sa nedarilo rodinu spojiť kvôli prísnosti zákonov, ktoré regulujú zlúčenie rodiny. V roku 2016, keď ochorelo jedno z detí, sa manželka, pani F., rozhodla zobrať veci do vlastných rúk a s deťmi vycestovala za manželom. S pánom A. sa stretli v Turecku. Žiaľ, v tom čase, z dôvodu dlhodobého stresu z odlúčenia, nastali medzi rodičmi partnerské nezhody a u pani F. sa prejavila depresia a úzkosť, ktorá mala negatívny dopad na vzájomný vzťah manželov.

Pani F. sa v tom čase rozhodla partnerské problémy riešiť odchodom s deťmi do Holandska, kde požiadala - vo svojom aj v mene detí - o azyl, bez vedomia manžela. Neskôr toto svoje rozhodnutie, ktoré bolo dôsledkom zlého psychického stavu a partnerskej krízy, oľutovala, no nedalo sa už vziať späť. Medzitým sa v Holandsku narodila aj ich najmladšia dcéra (rok 2017). Rozhodnutie pani F. odísť do Holandska však malo, ako sa neskôr ukázalo, fatálne následky na osud celej rodiny, dalo totiž do pohybu úradné postupy, ktoré neochraňujú ich rodinu, práve naopak. Žiadosti o azyl pani F a detí boli v Holandsku zamietnuté a rozhodlo sa o ich nútenom návrate do Afganistanu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Technické kritériá majú prednosť pred rodinným životom?

Zároveň však v tom čase manželia k sebe znovu našli cestu späť, aj s ohľadom na svoje deti, ktoré odlúčením rodičov veľmi trpeli. Keďže otec rodiny, pán A., má na Slovensku trvalý pobyt a žije tu už 9 rokov, hovorí plynule po slovensky a pracuje, prišla pani F. aj s deťmi v septembri 2018 za manželom na Slovensko, kde požiadala o azyl pre seba aj svoje deti a s manželom znovu spoločne žijú. Tu sa však naplno prejavili následky jedného zlého rozhodnutia, ktoré pani F. vo svojom živote spravila – odchodu do Holandska.

Slovenské štátne orgány sa totiž celú vec rozhodli riešiť uplatnením tzv. Dublinského nariadenia, ktoré určuje, ktorý členský štát EÚ je zodpovedný za prejednanie žiadosti o azyl konkrétnych žiadateľov. V tomto prípade bolo ako zodpovedný štát určené Holandsko, ktoré svoju zodpovednosť uznalo. Napriek tomu, že Dublinské nariadenie ráta aj s možnosťou zohľadnenia výnimočných prípadov, kde sú prítomné humanitárne alebo rodinné dôvody, Slovensko sa v prípade tejto rodiny z pre nás nepochopiteľných dôvodov rozhodlo uplatňovať technické kritériá namiesto toho, aby prednosť dostal spoločný život rodiny na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za výnimočne cynické považujeme aj odporúčanie, aby otec rodiny chodil svoje štyri deti a manželku do Holandska navštevovať, čo im podľa našich štátnych orgánov umožní viesť dostatočne kvalitný rodinný život. Psychologička, ktorá situáciu rodiny skúmala, však vo svojom posudku hovorí, že „rozdelenie rodiny by mohlo mať vážne psychické dopady na všetkých členov rodiny“, ktoré môžu byť „pre ďalší zdravý psychický vývoj rizikové“. V prípade najmladších detí, 2,5 ročnej A. a 9-10 ročného M. by takéto odlúčenie malo obzvlášť závažný dopad na sociálny vývin týchto malých detí a je jednoznačne v ich najlepšom záujme, aby rodina zostala spoločne, v stabilnom prostredí. Pohľad a situácia detí však akoby boli v tomto prípade trvalo ignorované a jedno nešťastné rozhodnutie matky je neustále kritériom, podľa ktorého sa chcú naše štátne orgány riadiť a postupovať.

Právna situácia a Výbor OSN pre práva dieťaťa

Právna situácia rodiny je momentálne veľmi komplikovaná. Napriek tomu, že sme už raz pred súdom uspeli a prípad bol vrátený Migračnému úradu na nové rozhodnutie, toto nové rozhodnutie bolo rovnaké ako to predtým – transfer matky a detí do Holandska. Znovu sme tak podali žalobu na súd, no tentoraz nám súdy odmietli priznať odkladný účinok. Preto nám neostalo nič iné, len sa obrátiť na Výbor OSN pre práva dieťaťa so sťažnosťou pre porušenie práv maloletých detí na dodržiavanie ich najlepšieho záujmu a ochranu ich rodinného života. Výbor OSN nám vyhovel a v pondelok, 19. augusta, prijal našu sťažnosť na ďalšie konanie a slovenské štátne orgány požiadal, aby deti do Holandska neposielali až do času, kým o sťažnosti koná a rozhoduje.

ilustračný obrázok, zdroj: pexels.com
ilustračný obrázok, zdroj: pexels.com 

Výbor OSN pre práva dieťaťa je medzinárodným nástrojom mechanizmu individuálnych sťažností, ku ktorému sme pristúpili ratifikáciou Opčného protokolu o procedúre oznámení k Dohovoru o právach dieťaťa. Oznámenie o ratifikácii tohto Protokolu bolo publikované v Zbierke zákonov pod č.91/2014 Z.z,, pričom jeho ratifikácii predchádzalo schválenie v NR SR, ktorá rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl.7 ods.5 Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonom. Zároveň NR SR prehlásila, že SR uznáva právomoc Výboru prijať a posúdiť oznámenia podľa tohto opčného protokolu. Podľa čl.6 tohto Opčného protokolu môže Výbor požiadať, aby zmluvná strana zvážila bezodkladné prijatie predbežných opatrení, ktoré môžu byť za výnimočných okolností potrebné na predídenie vzniku nenapraviteľnej škody na strane obetí údajného porušenia práv. To sa v našom prípade aj stalo.

Momentálne tak čakáme na to, či Slovensko bude požiadavku Výboru OSN rešpektovať a deti a matku zatiaľ do Holandska nepošle. Včera sme už prichystanému transferu zabránili doslova v hodine dvanástej, no nabudúce sa nám to už nemusí podariť. Dúfame však, že Slovensko sa k medzinárodným mechanizmom ochrany práv detí neprihlásilo zbytočne.

Čo ďalej?

Aj v prípade, ak sa dočasne podarí zabrániť nútenému rozdeleniu rodiny, v prípade ostávajú zásadné otázky:

  • Prečo sa štát snaží rozdeliť rodinu v príkrom rozpore s najlepším záujmom štyroch detí?

  • Komu takéto konanie - aj keď právne dovolené – prospeje?

  • Aký bude dopad dlhodobej neistoty a odlúčenia od milujúceho otca na psychický stav a vývoj detí?

V situácii, kedy Slovensko v tomto roku pri počte 108 žiadostí o azyl udelilo len 11 doplnkových ochrán, je totiž veľmi ťažké pochopiť, prečo nemôže doplnkovú ochranu dostať matka a jej štyri deti, ktoré nechcú nič iné, len žiť s otcom, ktorý má na Slovensku trvalý pobyt a pracuje, a štát namiesto toho nezmyselne trvá na vynútení technických kritérií zodpovednosti za ich žiadosť o azyl, teda na ich odsune do Holandska a rozdelení rodiny.

Apelujeme preto na všetkých zodpovedných, aby takémuto krutému a zbytočnému konaniu zabránili, a aby Slovensko matku a štyri deti prijalo a nechalo ich žiť na Slovensku spolu s otcom. Záujem detí by mal byť totiž prvoradý.

Liga za ľudské práva

Liga za ľudské práva

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  38x

Liga za ľudské práva je občianske združenie, ktoré podporuje utečencov a cudzincov žijúcich na Slovensku. Zasadzujeme sa za transparentnú, dôstojnú a zodpovednú migračnú, azylovú a integračnú politiku a snažíme sa posilňovať postavenie samotných cudzincov a utečencov. Dôverujeme v silu rôznorodej spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  AktuálneRozhovoryNáš tímHoaxy vs faktyPodcast Migračný kompas

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu