Košická výzva k ochrane utečencov – Vráťme sa k vláde práva

Autor: Liga za ľudské práva | 20.1.2020 o 8:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  250x

Košice - Predstavitelia 13 organizácií zastupujúci viacerých členov Európskej rady pre utečencov a exulantov (ECRE) z 9 európskych štátov (od Švajčiarska po Bielorusko) sa stretli 16. a 17. januára v Košiciach.

Cieľom stretnutia bolo, aby prediskutovali predbežnú pozíciu k pripravovanému Európskemu paktu o migrácii a azyle. Odborníci otvorili aj otázku o možnom príspevku strednej Európy k spoločnej a udržateľnej azylovej politike Európskej únie.

V úvode zhodnotili, že napriek určitému pozitívnemu vývoju, ako je napríklad prísľub členských krajín EÚ, že budú pri otázkach presídľovania a pri osobách bez občianstva vystupovať aktívnejšie, alebo prijatie tzv. Maltskej deklarácie, v ktorej sa Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Malta dohodli na dočasnom systéme prerozdeľovania prichádzajúcich utečencov/migrantov, zostávajú tie najvypuklejšie problémy nevyriešené.

Pre utečencov stále neexistuje legálna možnosť dostať sa do Európy, umierajú na mori, sú v rozpore so zákonom posielaní späť už od hraníc bez možnosti vôbec podať žiadosť o azyl, na čo má právo každý (žiadosť je možné podať až na európskej pôde; podanie neznamená, že mu bude vyhovené, pozn.). Situácia na gréckych ostrovoch je alarmujúca už roky a nevyriešené zostávajú aj dobre zdokumentované porušovania ľudských práv na Balkáne. Dohody s Tureckom a Líbyou sú zjavným porušením právnych záväzkov, ku ktorým sa aj my hlásime.

Mnohí politici v strednej Európe však namiesto hľadania riešení vychádzajúcich z ľudských práv a medzinárodných záväzkov, radšej vyťahujú xenofóbne a islamofóbne karty, viniac pritom Európsku úniu a mimovládne organizácie za všetky negatívne dopady globalizácie. A mnohí voliči toto ich vysvetlenie akceptujú.

„Požadujeme preto v prvom rade návrat k zákonnosti a vláde práva. Musíme sa vrátiť k základným princípom medzinárodného práva a princípom vychádzajúcim z Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951,“ hovorí Barbora Meššová z Ligy za ľudské práva. Medzi ne patria napríklad zákaz vracania utečencov, ak im hrozí nebezpečie (tzv. non-refoulement), zákaz mučenia, zákaz neľudského a ponižujúceho nakladania s ľuďmi, a v neposlednom rade rešpekt k ľudskej dôstojnosti.

Odborníci taktiež odporúčajú upustiť od predstavy o akýchkoľvek povinných realokačných schémach. Namiesto toho volajú po podpore krajín a miest, ktoré sú pripravené prijímať utečencov, a iné členské krajiny EÚ nabádajú prispieť finančne, personálne či materiálne. Do strednej Európy by sa tiež mali čo najskôr vrátiť aj programy presídľovania ako dobrovoľného nástroja solidarity medzi krajinami.

V prípade akýchkoľvek otázok kontaktujte hrl@hrl.sk

Zoznam zúčastnených organizácií a kontaktov:

  1. Liga za ľudské práva, Slovenská republika, Barbora Meššová, messova@hrl.sk
  2. Organizace pro pomoc uprchlíkům, Česká republika, Martin Rozumek, martin.rozumek@opu.cz
  3. Diakonie Austria, Rakúsko, Christoph Riedl, christoph.riedl@diakonie.at
  4. Asylkoordination Austria, Rakúsko, Lukas Gahleitner-Getz, gehleitner@asyl.at
  5. Human Constanta, Bielorusko, Kiryl Kafanan, bresthe@gmail.com
  6. Helsinki Federation for Human Rights, Poľská republika, Jacek Bialas, jacek.bialas@hfhr.pl
  7. Hungarian Helsinki Foundation, Hungary, András Léderer, andras.lederer@helsinki.hu
  8. Asylex, Švajčiarsko, Carolin Reichelt, international@asylex.ch
  9. PIC, Slovinsko, Urša Regvar, ursaregvar@pic.si
  10. The Centre for Refugee Support, Bielorusko, Andrej Klikunou, kliksha@gmail.com,
  11. Pro Asyl, Nemecko, Karl Kopp, kk@proasyl.de
  12. Swiss Refugee Council, Švajčiarsko, Adriana Romero,  Adriana.Romer@fluechtlingshilfe.ch
  13. Slovenská humanitná rada, Slovenská republika, Viera Melková
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Ľudské práva podľa Roberta Fica

Šéf Smeru to už dáva na Vaského.

Píše Zuzana Szatmáry

Dva roky po vražde: My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali

Pred zákonom si musíme byť rovní.


Už ste čítali?