Jeden tlmočník pre 32 jednotlivcov, 10 minútové vypočutie, prekrývajúce sa časy výsluchov.

Autor: Liga za ľudské práva | 7.8.2020 o 16:07 | (upravené 7.8.2020 o 17:25) Karma článku: 2,42 | Prečítané:  821x

Môže takto prebiehať konanie na hranici? Liga za ľudské práva zastupuje prípad medzinárodného významu pred súdom v Štrasburgu.

Na počudovanie mnohých som v júni v Bratislave zháňala fax. Načo je treba fax v 21. storočí? K tomu, ak riešite prípad na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len "ESĽP" alebo "súd"). ESĽP totiž komunikuje zásadne poštou a urgentné zásielky prijíma faxom. Na ESĽP sme neraz posielali fax a do niekoľko hodín sme dostali faxom vydané predbežné opatrenie, ktoré zabránilo vyhosteniu klientov.

Prípad Asady a ostatní proti Slovenskej republike (sťažnosť 24917/15) je rovnako o vyhostení. Ide v ňom o 19 Afgancov, ktorí boli v roku 2014 zadržaní slovenskou políciou v blízkosti ukrajinskej hranice. Následne, za menej ako 24 hodín boli vyhostení a vrátení na Ukrajinu. Liga za ľudské práva týchto Afgancov zastupovala v konaní na ESĽP, kde sme namietali, že práva klientov boli porušené, nakoľko boli bez náležitého individuálneho vypočutia vyhostení. Podľa nás došlo ku kolektívnemu zaobchádzaniu, a k porušeniu zákazu kolektívneho vyhostenia podľa čl. 4 Protokolu č. 4 k Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len "Dohovor"). V tejto súvislosti sme namietali aj porušenie práva na prístup k účinnému prostriedku nápravy podľa čl. 13, ktorým by mohli naši klienti napadnúť svoje rozhodnutie o vyhostení.

V  marci toho roku sme však prípad Asady a ostatní proti Slovenskej republike na ESĽP prehrali. Sudcovia rozhodli, že k porušeniu Dohovoru nedošlo.[1][2][3]

Rozsudok však nepovažujeme za správny a dostatočne odôvodnený. Bol prijatý hlasovaním štyroch sudcov proti trom. Traja sudcovia zároveň formulovali silné nesúhlasné stanovisko. Aj preto sme sa spolu s klientmi rozhodli riešiť problém ďalej. V júni sme do Štrasburgu faxovali žiadosť o posúdenie prípadu pred Veľkou komorou.

Posúdenie žiadosti o azyl sa nekonalo

V deň, keď slovenská polícia zatkla našich klientov, bolo na Slovensku zadržaných ďalších 13 štátnych príslušníkov Afganistanu. Všetkým 32 Afgancom tlmočil na polícii identický tlmočník. Zadržaní Afganci boli  vypočúvaní v malých skupinách, za prítomnosti tlmočníka.

Podľa  výpovedí našich klientov išlo o kolektívne odovzdanie údajov tlmočníkovi zástupcom skupiny. Z policajných záznamov vyplýva, že všetkých 19 zápisníc obsahuje rovnaké štandardizované otázky a totožné odpovede. Rozchádzajú sa len v otázke „akú finančnú hotovosť máte pri sebe?“. Klienti svorne tvrdili, že políciu žiadali o posúdenie žiadosti o azyl.

Na ESĽP sme namietali, že za 10 minút nie je možné vykonať poučenie, vypočutie, súčasné tlmočenie, a následné kontrolné pretlmočenie obsahu zápisnice pred jej podpisom. Už vôbec nie je reálne, aby v rámci týchto 10 minút ostal ešte priestor, ktorý mohol každý jednotlivec využiť pre účinné predloženie svojich obáv z návratu, alebo pre uplatnenie svojich práv.

Každé vypočutie, aj s poučením o právach, napísaním zápisnice, jej spätným pretlmočením a podpísaním trvalo 10 minút. Pričom časy vypočúvania sa neraz prekrývali. Podľa časových záznamov v jednom momente vypočúvali tí ístí policajti s tým istým tlmočníkom päť osôb.

Dôvody prečo ESĽP sťažnosť zamietol

Rozhodnutie o vyhostení má byť podľa práva prijaté „na základe objektívneho a rozumného preskúmania individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu zo skupiny“.[4]  Podľa  ESĽP však identické a stručne odôvodnené rozhodnutia samé osebe nepreukazujú kolektívne zaobchádzanie, pokiaľ „každému jednotlivcovi bola poskytnutá možnosť predložiť individuálne dôvody, pre ktoré nemôže byť vyhostený“.[5]  Zákaz kolektívneho vyhostenia podľa ESĽP negarantuje za každých okolností právo na individuálne vypočutie. Postačí, ak cudzinec mal „skutočnú a účinnú možnosť predložiť argumenty proti hroziacemu vyhosteniu, a tieto argumenty boli aj riadne preskúmané zodpovednými orgánmi“.[6]

Aj keď ESĽP našu sťažnosť vo veci Asady a ostatní proti Slovenskej republike vo svojom rozsudku zamietol, neuveril argumentácii Slovenskej republiky, že zapísaná dĺžka trvania vypočutia, a ich časové prekrývanie, boli len administratívnou chybou. Napriek tomu, ESĽP bohužiaľ preukázané skutočnosti nestačili na to, aby dospel k záveru, že sa vypočutie uskutočnilo hromadným spôsobom a 10 minút sa súdu javilo ako dostatočný čas na preukázanie, že naši klienti boli riadne informovaní o ich práve na právnu pomoc a možnosti vyjadriť sa.

ESĽP tiež neprekážalo, že polícia sa všetkých pýtala identické otázky. „Veľkú podobnosť“[7] odpovedí odôvodnil tým, že bolo možné očakávať, že podrobnosti ich cesty budú rovnaké, nakoľko cestovali ako skupina. Odlišné údaje v zápisniciach v časti týkajúcej sa peňažnej hotovosti podľa súdu naznačovali individualizovaný prístup.

Aj skutočnosť, že výsluchy trvali krátko, podľa súdu zavinili naši klienti, keďže neuviedli nič, čo by stálo za preskúmanie. Naopak, vo všetkých 19-tich zápisniciach na otázku, či im hrozí prenasledovanie alebo trest smrti v ich krajine pôvodu, a či žiadajú na Slovensku o medzinárodnú ochranu, je odpoveď „Nie“. Ako cieľová krajina sa u všetkých uvádza Nemecko.

Súd tiež vyčítal našim klientom, že nepredložili dôkazy, že ich výpovede neboli správne pretlmočené, alebo že ich žiadosti o azyl boli políciou ignorované. Poukázal na to, že v rovnakom čase boli na Slovensku zadržané ďalšie osoby z Afganistanu, ktoré požiadali o azyl a neboli na Ukrajinu vrátené. Z toho ESĽP usúdil, že aj naši klienti mali príležitosť upozorniť úrady na okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na nemožnosť ich vyhostenia.

Napokon ESĽP skonštatoval, že účinný prostriedok nápravy podľa čl.13 Dohovoru, sa priznáva iba tým, ktorých práva boli porušené. Nakoľko podľa  súdu v tomto prípade nedošlo k zaobchádzaniu v rozpore s čl. 4 Protokolu 4 k Dohovoru, ani účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 nemohol byť porušený.

Argumenty proti rozsudku ESĽP

Dôležité je však aj stanovisko sudcov, ktorí rozsudok nepodporili. Sudcovia Lemmens, Keller a Schembri Orland vyslovili v odôvodnení obavy, že väčšinový názor z tohto prípadu bude vykladaný ako schvaľovanie špekulatívneho konania štátnych orgánov na hranici, čo vo výsledku môže mať negatívny dopad na účinnosť zákazu kolektívneho vyhostenia.

Podľa názoru troch opozičných sudcov naši klienti nemali prístup k objektívnemu preskúmaniu svojich prípadov. Považovali za problematické, že neboli individuálne vypočutí. “10 minút možno len ťažko považovať za dostatočný čas na to, aby bol vysvetlený postup, osoba stotožnená a aby bolo presondované, či osoba nebola prenasledovaná a nepožaduje medzinárodnú ochranu."

Aj keď zákaz kolektívneho vyhostenia negarantuje výslovne právo na individuálne vypočutie, individuálne vypočutie musí byť zaručené, ak jednotlivci preukážu, že mali  dôvody, pre ktoré právo nepripúšťa ich vyhostenie. V konaní  sa totiž následne preukázalo, u viacerých z našich klientov existovali skutočnosti, ktoré bolo možné predložiť ako dôvody nemožnosti vyhostenia. V jednom prípade ukrajinské úrady dokonca uznali, že vyhostenie neprichádzalo do úvahy. Ďalší z klientov bol v roku 2016 Francúzskom uznaný za utečenca.

Slovenským úradom sa skrátka nepodarilo odstrániť všetky pochybnosti o kolektívnosti vyhostenia, preto traja sudcovia nadobudli presvedčenie, že individuálne preskúmanie prípadov nebolo zabezpečené v takej miere, ako vyžaduje judikatúra ESĽP.

Z tohto dôvodu dospeli k opačnému záveru aj v otázke porušenia čl. 13 Dohovoru. Keďže podľa ich názoru právo na individuálne zaobchádzanie pri vyhostení podľa čl. 4 Protokolu 4 bolo porušené, mali za to, že sťažovatelia nemali prístup ani k efektívnemu prostriedku nápravy podľa čl. 13.

Princíp "zavinenia" ESĽP neriešil

V závere je potrebné venovať pozornosť aj nedávnemu rozsudku Veľkej komory proti Španielsku, z ktorého vyplynulo nové interpretačné pravidlo "zavinenia".[8]

Žiada sa vysvetliť, že princíp zavinenia sa v prvom rade týka prípadov “úmyselnej snahy o získanie výhody prečíslením a za použitia sily”. V Španielsku išlo o viac ako 600 jednotlivcov, ktorí sa hromadnými nájazdmi násilne snažili o prekonanie hraničného plotu z Maroka.

Toto nové pravidlo zavinenia stanovuje, že ak hromadné vybavenie veci zavinili svojim konaním zadržaní cudzinci pri neoprávnenom prekročení hranice, nemožno konštatovať porušenie zákazu kolektívneho vyhostenia. Rozsudok európskeho súdu v našom prípade však toto nové pravidlo neuplatnil. V rozsudku to ESĽP iba stručne skonštatoval.

Opoziční sudcovia podrobnejšie vysvetľujú, prečo sa pravidlo na našich klientov nemôže uplatniť a konštatujú, že je „bezpodmienečne potrebné, aby sa tento princíp uplatňoval len veľmi reštriktívne. Príliš široký výklad rozsudku by narušil „široký konsenzus, ktorý v medzinárodnej komunite prevláda“ vo vzťahu k požiadavke na dodržiavanie v Dohovore obsiahnutých garancií, osobitne vo vzťahu k non-refoulement“.[9]

Požiadali sme o posúdenie Veľkou komorou

Príznačnou črtou právničiek a právnikov Ligy za ľudské práva je, že sa zasadzujeme za právo a spravodlivosť. Aj v tomto prípade ide hlavne o to upresniť zákonné pravidlá, ako budú prebiehať konania na hraniciach, osobitne na vonkajších hraniciach EÚ. Aké zaobchádzanie zo strany úradov možno, a aké už nemožno tolerovať. Aké štandardy bude Rada Európy a ESĽP od zmluvných štátov vyžadovať.

Bude dôležité sledovať, či rozsudok v prípade Asady a ostatní proti Slovenskej republike bude mať vplyv na rozhodnutia v obdobných prípadoch týkajúcich sa Poľska, Chorvátska, Maďarka, Lotyšska, prakticky všetkých štátov na externej hranici EÚ.

Napokon, naši klienti sa aj preto rozhodli vo veci pokračovať. Spoločne sme podali žiadosť o posúdenie Veľkou komorou na ESĽP. O tom, či sa vec Veľkej komore predloží, bude rozhodovať panel piatich sudcov. Ak sa tak stane, a vec sa dostane pred Veľkú komoru, pôjde o historický druhý prípad vo vzťahu k Slovenskej republike pred Veľkou komorou.[10]

Barbora Meššová, riaditeľka Ligy za ľudské práva

 

Komentáre akademického sveta

Rozsudok v prípade Asady a ostatní proti Slovenskej republike si vyslúžil aj niekoľko komentárov z radov európskych právnikov a akademikov. 

Vtipne otitulkoval svoj článok Francesco Luigi Gatto v Strasbourg Observers: „Porozprávaj mi svoj príbeh, ale ponáhľaj sa, lebo ťa musím vyhostiť: návod na (rýchle) individuálne pohovory.“ [11]

Medzi inými sa téme venuje profesorka medzinárodného práva verejného a ľudských práv na Univerzite v Münsteri, Nora Markard, v článku „Diera plná nejasných dimenzií: čítajúc N.D. a N.T. proti Španielsku“,[12] Alexander Schymyck z verejného práva na univerzite Kráľovnej Mary v Londýne vo svojom článku „Desať minútový pohovor je podľa ESĽP postačujúci na to, aby ste splnili požiadavky Dohovoru pred vyhostením.“ vo Free Movement,[13] a blog post od Nensi Sinanaj, študentky na Univerzite v Miláne “Tzv. push backs alebo vytlačenie na pozemných hraniciach: Asady a ostatní a N.D. a N.T. proti Španielsku. Je princíp non-refoulement v ohrození?“.[14]

Okrem toho prípad vzbudil záujem aj ohľadom témy udržiavania kontaktu a komunikácie medzi klientom z jeho právnym zástupcom. Nakoľko v prípade sme zastupovali 19 jednotlivcov, ktorí sa následne roztratili po svete. Vytvorili sme na Facebooku uzavretú skupinu, s niektorými sme komunikovali aj priamo cez Messenger, Whatsapp, Viber alebo telefonicky, či mailom. Jeden zo sťažovateľov, s ktorými prípad predkladáme na posúdenie Veľkej komore, bol posúdený ako ten, čo stratil na konaní záujem, nakoľko nepreukazoval individuálnu vôľu v prípade pokračovať. Usilujeme sa túto situáciu v jeho prípade zvrátiť. Bližšie k tomu, aké prostriedky komunikácie medzi právnikmi a klientmi Súd uznáva a ako ich hodnotí si môžete prečítať v článku opäť od Francesca Luigiho Gatta v Strasbourg Observers: „Sociálne siete a uplatnenie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských právna a slobôd: spájanie ľudí v mene ľudských práv?“[15]

 

 

 

[1] Tlačová správa o vyhlásení rozsudku ESĽP vo veci Asady a ostatní proti SR, anglický jazyk, }"]https://hudoc.echr.coe.int/eng-press#{%22itemid%22:[%22003-6669602-8870570%22]}.

[2] Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva,: Asady a ostatní proti Slovenskej republike, č. 24917/15, 24.3.2020 }"]https://hudoc.echr.coe.int/eng#{%22itemid%22:[%22001-201870%22]}.

[3] Informácia o rozsudku so stručným popisom v slovenskom jazyku zverejnená v aktualitách Ministerstva spravodlivosti SR, http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2707.

[4] Khlaifia a ostatní, § 237.

[5] Khlaifia a ostatní, § 239; M.A. proti Cyprus, §§ 246 a 254, Sultani, § 81; Hirsi Jamaa a ostatní,§ 184.

[6] Khlaifia a ostatní, § 248; N.D. a N.T. proti. Španielsku, §§ 193 a 199.

[7] Zo zápisníc vyplývajú “identické” odpovede (pozn. právnej zástupkyne)

[8] N.D. a N.T. proti Španielsku, Veľká komora ESĽP, sťažnosti č.}"]8675/15 a }"]8697/15, 13 February 2020, § 199.

[9] N.D. a N.T. proti Španielsku, § 232.

[10] Prvým a dosiaľ jediným slovenským prípadom pred Veľkou komorou bol Kopecký proti Slovenskej republike, č. 44912/98 z 28.9.2004.

[11] Francesco Luigi Gatto: Strasbourg Observers: ‘Tell me your story, but hurry up because I have to expel you’ – Asady and Others v. Slovakia: how to (quickly) conduct individual interviews and (not) apply the ND & NT “own culpable conduct” test to collective expulsions.”, „Povedz mi svoj príbeh, ale ponáhľaj sa, lebo ťa musím vyhostiť: návod na (rýchle) individuálne pohovory.“, 6 May 2020, https://strasbourgobservers.com/2020/05/06/tell-me-your-story-but-hurry-up-because-i-have-to-expel-you-asady-and-others-v-slovakia-how-to-quickly-conduct-individual-interviews-and-not-apply-the-nd-nt-own-cul/.

[12] Nora Markard, profesorka medzinárodného práva verejného a práva ľudských práv, Univerzita v Münsteri, EU Immigration and Asylum Law and Practice: „A Hole of Unclear Dimensions: Reading ND and NT v. Spain.“ „Diera plná nejasných dimenzií: čítajúc N.D. a N.T. proti Španielsku“, 1. apríla 2020, https://eumigrationlawblog.eu/a-hole-of-unclear-dimensions-reading-nd-and-nt-v-spain/.

[13] Alexander Schymyck, profesor verejného práva na Univerzite Kráľovnej Mary v Londýne: „Desať minútový pohovor je podľa ESĽP postačujúci na to, aby ste splnili požiadavky Dohovoru pred vyhostením.“ „Ten-minute asylum interview enough to meet ECHR obligations before removal.” Free Movement, https://www.freemovement.org.uk/ten-minute-asylum-interview-enough-to-meet-echr-obligations-before-removal/.

[14] Blog post from by Nensi Sinanaj, študentka na Univerzite v Miláne, stážistka v právnickej firme Oralex so zameraním na ľudské práva: „Push backs at land borders: Asady and Others v. Slovakia and N.D and N.T v. Spain. Is the principle of non-refoulement at risk?“ “Tzv. push packs alebo vytlačenie na pozemných hraniciach: Asady a ostatní a N.D. a N.T. proti Španielsku. Je princíp non-refoulement v ohrození?“ Refugee Law Initiative: Blog on Refugee Law and Migration, School of Advanced Study, University of London, 10.jún 2020 , https://rli.blogs.sas.ac.uk/2020/06/10/push-backs-at-land-borders-asady-and-others-v-slovakia-and-n-d-and-n-t-v-spain-is-the-principle-of-non-refoulement-at-risk/.

[15] Francesco Luigi Gatta, Research Fellow, UCLouvain, member of EDEM (Equipe droits européens et migrations), guest blogger Strasbourg Observers: Social media and applications to the ECtHR: connecting people in the name of human rights?“ „Sociálne siete a uplatnenie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských právna a slobôd: spájanie ľudí v mene ľudských práv?“, 4.6.2020, https://strasbourgobservers.com/category/asady-and-others-v-slovakia/.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič: Manželka nikdy nevložila peniaze do Arca Capital

Pellegrini a Fico tvrdia, že Matovič sa môže obhájiť, len ak ukáže dôkazy.


Už ste čítali?