Vysnívaná Európa alebo peklo na zemi?

Autor: Liga za ľudské práva | 25.9.2020 o 10:23 | (upravené 25.9.2020 o 15:05) Karma článku: 4,16 | Prečítané:  1441x

O situácii žien a zraniteľných osôb v gréckych utečeneckých táboroch a o tom ako by Slovensko mohlo pomôcť už teraz.

Ani menej pozornému oku pravdepodobne neunikla správa o zničujúcom požiari, ktorý začiatkom septembra 2020 postihol najväčší európsky utečenecký tábor Moria nachádzajúci sa na gréckom ostrove Lesbos. Mediálny priestor zahltili fotografie plameňov pohlcujúcich provizórne príbytky tisícok mužov, žien a detí, ktorí sa tak z hodiny na hodinu ocitli na ulici bez strechy nad hlavou. Pre mnohých však bol tento požiar len špičkou ľadovca toho, čím si museli prejsť počas svojho pobytu v tábore. Katastrofálne životné podmienky migrantov v týchto centrách ohýbajú koncept ľudskej dôstojnosti ako vietor konáre pred búrkou. Neboli však tieto konáre ľudskej dôstojnosti v prípade žien, detí a iných zraniteľných osôb zlomené už dávno pred požiarom?

Situácia je vážna

Je utorkový večer, 8. septembra, a na viacerých miestach v rámci utečeneckého tábora Moria vypukli požiare, ktoré sa dlhé hodiny nedarí dostať pod kontrolu. V stredu ráno ostalo na mieste bývalého tábora už len čierne pole popolu. Požiare zničili všetko čo im prišlo do cesty, od ubytovacích buniek a stanov, v ktorých žili obyvatelia tábora, až po sociálne zariadenia a príbytky humanitárnych pracovníkov. Aj napriek tomu, že neboli nahlásené žiadne obete na životoch, približne 11 500 žiadateľov o azyl stratili aj to málo čo mali.  Medzi nimi sa podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) momentálne nachádza  2 200 žien a 4 000 detí, ktorí sú tak odkázaní tráviť najbližšie noci pod holým nebom na uliciach, poliach či plážach.[1] Adekvátnej pomoci sa zatiaľ nedočkali ani tí najzraniteľnejší, tehotné ženy, starší ľudia či osoby so zdravotným postihnutím.

Toto všetko sa deje v dobe keď v Európe nastupuje druhá vlna pandémie COVID-19. Len týždeň pred tým, ako tábor ľahol popolom, grécke úrady potvrdili v Morii prvý prípad nákazy novým koronavírusom, ktorý bol následne potvrdený u ďalších 34 osôb.[2] Nie je ťažké si predstaviť akému vysokému riziku nákazy musia čeliť ľudia bez strechy nad hlavou, ktorí majú žiadny alebo len veľmi obmedzený prístup k hygienickým zariadeniam či pitnej vode. Na násobne vyššie riziko nákazy koronavírusom u ľudí, ktorí prišli o bývanie upozornil aj zvláštny spravodajca OSN o práve na bývanie, podľa ktorého: „Strata domova počas tejto pandémie môže znamenať stratu života.“[1]

Týždeň po požiaroch grécka vláda informovala o otvorení dočasného ubytovacieho zariadenia nachádzajúceho sa pár kilometrov od pôvodného táboru Moria. Podľa slov gréckeho ministra pre migráciu a azyl by tieto zariadenia mali čoskoro poskytnúť ubytovanie až pre 12 000 osôb, teda poňať tak všetkých žiadateľov o azyl, ktorí momentálne žijú na ostrove Lesbos bez strechy nad hlavou.[2] Ako však informoval UNICEF, problémom nie je ani tak kapacita nového provizórneho tábora ako ochota ľudí sa doň nasťahovať.[3] Vyzerá to tak, že narýchlo postavené provizórne stany sú "Moriu 2.0" v tom najhoršom slova zmysle. Žiadatelia o azyl majú, okrem iného, strach z toho, že podmienky v novom tábore budú rovnaké ako tie čo zažívali pred požiarom. Nechcú sa vrátiť do „pekla na zemi“[4] – pomenovanie, ktoré si grécky tábor vyslúžil vďaka neľudským podmienkam, v ktorých jeho obyvatelia museli žiť.

Situácia však vážna aj bola

Aký bol teda život v tábore Moria?

Podľa údajov gréckej vlády sa na gréckych ostrovoch v Egejskom mori k 15. septembru 2020 nachádzalo 26 440 migrantov.[5] Približne 23 tisíc z nich bolo umiestnených v tzv. „prijímacích a identifikačných centrách“ (RIC), ľudovo nazývaných aj ako utečenecké tábory. Celková kapacita týchto centier je 6095 obyvateľov. To znamená, že momentálne je v táboroch na ostrovoch ubytovaných takmer štvornásobne väčší počet migrantov než je pôvodná kapacita táborov. Situácia je v prípade ostrovu Lesbos ešte alarmujúcejšia. Pred vypuknutím požiaru bolo v Morii ubytovaných až šesťkrát viac žiadateľov o azyl než bola kapacita tohto tábora.[6] Migranti boli častokrát nútení si sami postaviť prístrešky mimo oplotených hraníc Morie v priľahlých oblastiach tábora, kde nemali prístup k pitnej vode či sanitačným zariadeniam.

Problém preľudnenosti utečeneckých táborov je dobre známym a pravidelne naň upozorňujú aj mnohé medzinárodné ľudsko-právne organizácie či mimovládne organizácie zamerané na pomoc migrantom. V októbri 2019 UNHCR vyzval Grécko aby čo najrýchlejšie premiestnilo na pevninu tisícky žiadateľov o azyl, ktorí sa nachádzali v nebezpečne preplnených táboroch na ostrovoch v Egejskom mori.[7] Podobnú výzvu gréckej vláde adresovala aj komisárka Rady Európy pre ľudské práva, Dunja Mijatovićová, ktorá grécke tábory osobne navštívila. Komisárka bola zdesená z nehygienických podmienok, v ktorých sú migranti na ostrovoch držaní:

„V preplnených táboroch, ktoré som navštívila je akútny nedostatok lekárskej starostlivosti a zlá hygiena. Ľudia stoja hodiny v radoch na jedlo či hygienické zariadenia. Na ostrove Samos sú rodiny nútené štiepiť väčšie skaly, aby si vytvorili priestor na strmých svahoch, kde si môžu postaviť provizórne prístrešky, častokrát vyrobené zo stromov, ktoré sami pokácali. Toto už nemá nič spoločné s prijímaním žiadateľov o azyl. Je to boj o prežitie.“[8]

Neľudské podmienky v gréckych utečeneckých táboroch špeciálne pociťujú tí najzraniteľnejší, ako sú tehotné ženy, deti bez sprievodu, staršie osoby, či osoby s telesným alebo duševným znevýhodnením.

Podľa gréckeho práva majú zodpovedné orgány povinnosť identifikovať "zraniteľných" obyvateľov tábora a odkázať ich na vhodné podporné služby a ubytovanie. Takáto špeciálna starostlivosť môže napríklad zahŕňať ubytovanie mimo tábor Moria. Zraniteľnou osobou je podľa legálnej definície osoba, ktorá spadá aspoň do jednej z nasledovných kategórií: (1) deti bez sprievodu, (2) osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby trpiace nevyliečiteľnou alebo inou vážnou chorobou, (3) tehotné ženy alebo čerstvé matky, (4) slobodní rodičia s neplnoletými deťmi, (5) starší ľudia, (6) obete mučenia, znásilnenia alebo iných závažných foriem psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia alebo vykorisťovania, (7) osoby s post-traumatickou stresovou poruchou (PTSD), alebo (8) obete obchodovania s ľuďmi.[9] Vládna agentúra zodpovedná za identifikáciu zraniteľných osôb v Morii však dlhodobo trpí nedostatkom personálu, čo vedie k tomu, že týmto osobám sú v praxi podporné služby poskytnuté (ak vôbec) až po uplynutí týždňov či mesiacov strávených tábore.[10]

V provizórnych chatrčiach, ktoré si migranti z kapacitných pôvodov museli postaviť za bránami Morie neexistovali žiadne časti vyhradené výlučne pre ženy či dievčatá migrujúce sami. Častokrát teda museli žiť po boku cudzích mužov v stanoch, bez možnosti ich uzamknutia či iného bezpečného uzavretia. „Len cesta do kúpeľní vzbudzuje u žien a dievčat v Morii pocit nebezpečia," hovorí Hillary Margolis, senior výskumníčka zaoberajúca sa právami žien v Human Rights Watch. "Ich životy sú definované strachom, a to sa nezmení, pokiaľ grécka vláda nebude riešiť všadeprítomné nebezpečenstvo, ktorým čelia."[11] Žiadateľky o azyl nechcú kvôli strachu opúšťať svoje príbytky, boja sa ísť čo i len na toaletu, či vystáť si rad na potraviny. Rodičia nikam nepúšťajú svoje dcéry bez sprievodu, vrátane cesty školy. V táboroch neboli prijaté žiadne opatrenia, ktoré by bránili rodovo motivovanému násiliu či sexuálnemu obťažovaniu.

Gréckej vláde so rovnako nedarí zaistiť nevyhnutnú starostlivosť pre tehotné žiadateľky o azyl a čerstvé matky. Ako vyplynulo z rozhovorov, ktoré ženy poskytli organizácii Human Rights Watch, budúce matky nemajú žiadne informácie o tom, koho kontaktovať v prípade, že nastane čas ich pôrodu, nedostáva sa im primeranej výživy a prístup ku komplexnej prenatálnej starostlivosti je veľmi obmedzený, dokonca aj pri vysokorizikovom tehotenstve.[12] Sonia Andreu, manažérka  centra Bashira pre migrujúce ženy na ostrove, hovorí o príbehu matky, ktorá porodila cisárskym rezom a už o štyri dni bola vrátená do tábora Moria so svojimi novorodencami. Rodička a jej deti sa tak museli zotavovať v špinavých a zdraviu škodlivých podmienkach.[13]

Chýbajúci pocit bezpečia, nedostatočná podpora, pocit absolútnej neistoty o svoju budúcnosť – tri emócie, ktoré bežne zažívajú žiadatelia o azyl v gréckych utečeneckých táboroch ale aj nebezpečná kombinácia faktorov, ktoré majú negatívny vplyv na duševné zdravie obyvateľov týchto centier. Migranti sú nepretržite vystavovaní stresovým situáciám a v táboroch zažívajú neutíchajúci pocit strachu. Okrem toho mnoho z nich, utiekli pred vojnou a prenasledovaním vo svojich domovských krajinách. Boli nútení opustiť celé svoje rodiny, domovy, prácu, zanechať štúdium len aby sa zachránili pred násilím, zneužívaním či vykorisťovaním, ktoré zažívali. Výsledkom týchto okolností je, že v utečeneckých táboroch sa nachádza množstvo ľudí trpiacich depresiou, post-traumatickým stresovým syndrómom, agresivitou, sebe-vražednými sklonmi alebo inými vážnymi duševnými ochoreniami, ktoré vyžadujú akútnu psychologickú pomoc. Tá sa im však opäť nedostáva z kapacitných dôvodov.[14] 

Adekvátnej starostlivosti sa neodstáva ani maloletým obyvateľom utečeneckých táborov.  Lekári bez hraníc (MSF) od marca 2019 identifikovali minimálne 270 prípadov detí trpiacich chronickými a komplexnými ochoreniami, ako je  epilepsia, cukrovka, či srdcovocievne choroby, ktorým sa však nedostáva potrebnej liečby.[15] Mimovládne organizácie pôsobiace v týchto táboroch nemajú potrebné vybavenie na liečenie takýchto chorôb a lokálne nemocnice na gréckych ostrovoch zas nemajú kapacitu na to aby poskytovali takúto starostlivosť aj pre migrantov. Detskí pacienti tak ostávajú napospas osudu.

Každodenné výzvy, ktorým musia čeliť tisícky obyvateľov gréckych utečeneckých táborov svedčia o vážnosti celej situácie. Gréckym orgánom sa nedarí zaistiť adekvátne životné podmienky a služby ani pre tie najzraniteľnejšie skupiny migrantov, ktorí tak musia ďalej trpieť v „pekle na zemi“.

Koalícia ľudsko-právnych organizácii WeMove Europe a Oxfam podala pred pár dňami na Európsku komisiu  sťažnosť proti Grécku za systematické porušovanie právnych predpisov EÚ pri zaobchádzaní s ľuďmi, ktorí žiadajú o azyl v Európe. Okrem iného v sťažnosti poukazujú na neadekvátne podmienky v prijímacích a zaisťovacích centrách, preplnené kapacity, Nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, nedostatočnú ochranu zraniteľných osôb, a porušenia procesných záruk v azylovom konaní.

Ako môže pomôcť Slovensko?

Na Slovensku sa momentálne nachádza viacero žiadateľov o azyl, vrátane zraniteľných žien (tehotných, traumatizovaných), ktoré pred príchodom na Slovensko strávili dlhé mesiace až viac ako rok v tábore Moria či v inom gréckom utečeneckom tábore, kde čelili podobne nehumánnym podmienkam. Práve z dôvodu týchto neznesiteľných podmienok sa rozhodli z Grécka utiecť. Niektoré aj za cenu toho, že opustia svoje rodiny, s ktorými na grécke ostrovy pricestovali.

V súlade s pravidlami Európskeho Azylového Systému je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu týchto žien zodpovedná prvá krajina EÚ, do ktorej vstúpili, v tomto prípade Grécko. Slovenský migračný úrad už požiadal o ich prijatie späť na územie Grécka.

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 604/2013 z júna 2013 (skrátene nazývané aj ako Dublinské nariadenie) stanovujúce kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu však v článku 17 umožňuje, aby mohol:

„(...) každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie.“[16]

Tento článok nachádza oporu aj v recitáli 17 Dublinského nariadenia, podľa ktorého:

„Každý členský štát by mal mať možnosť odchýliť sa od kritérií zodpovednosti, a to najmä z humanitárnych dôvodov a dôvodov súcitu, aby sa umožnilo zlúčenie rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych rodine, a posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú v tomto alebo v inom členskom štáte, aj keď za takéto posúdenie nie je zodpovedný podľa záväzných kritérií stanovených v tomto nariadení.“[17]

Aktuálne životné podmienky zraniteľných osôb v gréckych utečeneckých táboroch im nezaisťujú dôstojný život. Mnohokrát pobyt v týchto centrách priamo ohrozuje ich zdravie a život.

Liga za ľudské práva preto požiadala zodpovedný orgán (Dublinské stredisko Migračného úradu MV SR), aby zohľadnil aktuálnu situáciu v týchto táboroch, a zvážil možnosť postupu podľa článku 17 Dublinského nariadenia v individuálnych prípadoch, ktoré zastupujeme. Sme presvedčení, že návrat týchto žiadateliek o azyl späť do podmienok v gréckych táboroch by predstavoval kruté a neľudské zaobchádzanie, ktoré je v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uvedené však platí pre všetkých zraniteľných žiadateľov o azyl. Preto tiež navrhujeme, aby boli z humanitárnych dôvodov pozastavené návraty všetkých zraniteľných žiadateľov o azyl do Grécka, a aby Slovensko prevzalo zodpovednosť za posúdenie ich žiadostí o medzinárodnú ochranu. Takáto solidarita s najslabšími by mala byť prejavená aspoň po dobu, dokým sa Grécku nepodarí efektívne vyriešiť problém preľudnenosti táborov a zaistiť pre utečencov dôstojné podmienky pre život. Dovoľujeme si pritom poukázať na skutočnosť, že v reakcii na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva M.S.S. proti Belgicku a Grécku z roku 2011,[18] Slovensko, rovnako ako iné štáty EÚ, už raz pozastavilo tzv. Dublinské transfery do Grécka, a niekoľko rokov nežiadalo Grécko o prijatie žiadateľov o azyl späť na svoje územie. Žiaľ, opäť sme raz v situácii kedy je nevyhnutné sa k tejto praxi vrátiť.

V súvislosti s prijatím nového Paktu o migrácii a azyle premiér Igor Matovič napísal na sociálnych sieťach, že “solidárne ponúkneme pomocnú ruku tým krajinám, ktoré kvôli nelegálnej migrácii veľmi trpia”. Situácia v Grécku patrí medzi najnaliehavejšie. Katastrofálne podmienky v gréckych utečeneckých táboroch sú spôsobené hlavne ich preplnenosťou a absolútnym nedostatkom kapacít.

Medzinárodné organizácie spolu s mimovládnymi organizáciami pravidelne informujú o hrozivých podmienkach v gréckych táboroch pre migrantov. Zriedkavo však tieto správy preniknú aj do masových médií. Zábery chudoby, špiny, hladu a chorôb sú však natoľko strašlivé, že divák zväčša odmieta prijať fakt, že toto všetko sa deje priamo tu v Európe.

Našim cieľom je upozorniť verejnosť na vážnosť celej situácie, ale aj naliehať, aby Slovensko neostalo voči situácii utečencov v Grécku ľahostajné.

 

Autor článku: Lukáš Novák, študent práva a Európskych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne, od júla 2020 stážista v Lige za ľudské práva

Právnu pomoc zaisteným žiadateľkám a žiadateľom o azyl v útvaroch policajného zaistenia poskytujeme v rámci projektu Dajme šancu utečencom IV, ktorý je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR. Viac o projekte si môžete prečítať TU.

 

[1] OHCHR. Ban evictions during COVID-19 pandemic, UN expert urges. 18. augusta 2020. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://www.ohchr.org/EN/NewsEvents/Pages/DisplayNews.aspx?NewsID=26170&LangID=Ehttps://www.ohchr.org/EN/NewsEvents/Pages/DisplayNews.aspx?NewsID=26170&LangID=E.

[2] UNICEF. Geneva Palais briefing note on situation for children affected by fire at Moria camp in Lesvos, and UNICEF response, 15. septembra 2020. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete:  https://www.unicef.org/press-releases/geneva-palais-briefing-note-situation-children-affected-fire-moria-camp-lesvos-and.

[3] Ibid.

[4] Označenie použité napr. DW. Hell on earth — Greece's Moria refugee camp and its tortured history, 9. septembra 2020. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://www.dw.com/en/hell-on-earth-greeces-moria-refugee-camp-and-its-tortured-history/g-54871628, alebo The Guardian. 'Moria is a hell': new arrivals describe life in a Greek refugee camp, 17. január 2020. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://www.theguardian.com/global-development/2020/jan/17/moria-is-a-hell-new-arrivals-describe-life-in-a-greek-refugee-camp.

[5]General Secretariat for Information and Communication. National Situational Picture Regarding the Islands at Eastern Aegean Sea (15/9/2020), 16. september 2020. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete:   https://infocrisis.gov.gr/10407/national-situational-picture-regarding-the-islands-at-eastern-aegean-sea-15-9-2020/?lang=en

[6] General Secretariat for Information and Communication. National Situational Picture Regarding the Islands at Eastern Aegean Sea (31/8/2020), 1. september 2020. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete:   https://infocrisis.gov.gr/10232/national-situational-picture-regarding-the-islands-at-eastern-aegean-sea-31-8-2020/?lang=en.

[7] UNHCR. Greece must act to end dangerous overcrowding in island reception centres, EU support crucial, 1. októbra 2019. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://bit.ly/2RZN67D.

[8] Council of Europe. Greece must urgently transfer asylum seekers from the Aegean islands and improve living conditions in reception facilities, 31. októbra 2019. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://www.coe.int/en/web/commissioner/-/greece-must-urgently-transfer-asylum-seekers-from-the-aegean-islands-and-improve-living-conditions-in-reception-facilities.

[9] OXFAM. Vulnerable and abandoned: How the Greek reception system is failing to protect the most vulnerable people seeking asylum, 9. januára 2019. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://oi-files-d8-prod.s3.eu-west-2.amazonaws.com/s3fs-public/file_attachments/2019-01_greece_media_briefing_final.pdf.

[10] OXFAM. Vulnerable and abandoned: How the Greek reception system is failing to protect the most vulnerable people seeking asylum, 9. januára 2019. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://oi-files-d8-prod.s3.eu-west-2.amazonaws.com/s3fs-public/file_attachments/2019-01_greece_media_briefing_final.pdf.

[11] Human Rights Watch. Greece: Camp Conditions Endanger Women, Girls, 4. decembra 2019. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://www.hrw.org/news/2019/12/04/greece-camp-conditions-endanger-women-girls.

[12] Ibid.

[13] OXFAM. Vulnerable and abandoned: How the Greek reception system is failing to protect the most vulnerable people seeking asylum, 9. januára 2019. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://oi-files-d8-prod.s3.eu-west-2.amazonaws.com/s3fs-public/file_attachments/2019-01_greece_media_briefing_final.pdf.

[14] International Rescue Committee. Unprotected, Unsupported, Uncertain, september 2018. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://www.rescue.org/sites/default/files/document/3153/unprotectedunsupporteduncertain.pdf.

[15] Médecins Sans Frontières (MSF). Greece denies healthcare to seriously ill refugee children on Lesbos, 23. januára 2020. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://www.msf.org/greece-denies-healthcare-seriously-ill-refugee-children-lesbos.

[16] Článok 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.

[17] Recitál 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.

[18] Rozhodnutie vo veci stažnosti č. 30696/09 zo dňa 21.01.2011, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval v prípade tzv. Dublinského transferu žiadateľa o azyl afgánskej národnosti z Belgicka do Grécka porušenie článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kvôli nehumánnym prijímacím podmienkam pre žiadateľov o azyl v Grécku, ako aj porušenie čl. 13 v spojení s čl. 3 Dohovoru pre nedostatky gréckeho azylového systému a riziko vyhostenia žiadateľa o azyl do Afganistanu bez toho, aby bola jeho žiadosť o azyl posúdená v merite veci a bez prísupu k efektívnemu opravnému prostriedku.

[1] UNHCR. UNHCR shocked by fires at Moria asylum center, ramping up support for affected asylum seekers, 11. septembra 2020.  [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://www.unhcr.org/news/briefing/2020/9/5f5b3a774/unhcr-shocked-fires-moria-asylum-center-ramping-support-affected-asylum.html.

[2] The Washington Post. Fire destroys Europe’s largest migrant camp, which had been under coronavirus lockdown, 9. septembra 2020. [cit. 22. 9.2020] Dostupné na internete: https://www.washingtonpost.com/world/europe/fire-destroys-europes-largest-migrant-camp-which-had-been-under-coronavirus-lockdown/2020/09/09/023dc254-f275-11ea-8025-5d3489768ac8_story.html.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zákaz vychádzania pre netestovaných? Pochybnosti majú ústavní právnici aj prezidentka

Vláda riskuje, že Ústavný súd zruší testovanie skôr, ako sa začne.

Minúta po minúte: Prezidentka odmieta sankcie za neúčasť na testovaní

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy.


Už ste čítali?