Ide o škody nemateriálne na vzťahoch tisícok medzinárodných párov, ktoré sú odkázané žiť už mesiace v odlúčení od svojich milovaných.
Toto je bohužiaľ aj prípad Juana, mladého právnika a milovníka slovanských jazykov z Argentíny, ktorý sa zamiloval do slovenského dievčaťa. Juan nás kontaktoval v polovici decembra 2020 so žiadosťou o pomoc s tým, že sa už takmer rok nevie dostať za svojou priateľkou na Slovensko. Naposledy sa videli v januári 2020, pričom ich plánované stretnutie zmaril príchod COVID-19 a s tým spojené uzavretie hraníc.
Nakoľko Juan skúšal už všetky možné, aj nemožné cesty, avšak márne, rozhodol sa spísať svoj príbeh a touto cestou poukázať na doteraz nevyriešenú situáciu medzinárodných párov, kde jeden z partnerov je Slovák/enka:
„Keď sa začala pandémia, veľa krajín uzavrelo svoje hranice, ale tiež svoje srdcia. V dôsledku toho veľa medzinárodných párov po celom svete zostalo od seba vzdialených a oddelených. Medzi nimi sme aj ja a moja priateľka.
Volám sa Juan a pochádzam z Argentíny. Už dávno sa zaujímam o slovanské krajiny, ale hlavne som sa zamiloval do Slovenska a začal som sa učiť slovenčinu. Potom som mal to najväčšie šťastie, že som spoznal výnimočného človeka - Slovenku, ktorá sa stala mojou priateľkou, a ktorá mi teraz neskutočne chýba.
Snažil som sa všemožne, aby mi bola udelená výnimka za účelom príchodu na Slovensko, kontaktoval som Ministerstvo vnútra, Ministerstvo zahraničných vecí, Úrad verejného zdravotníctva a iné inštitúcie. Pripravil som dlhé listy, v ktorých som im vysvetlil, ako takúto situáciu odlúčených párov v čase pandémie COVID-19 vyriešili v iných členských štátoch EÚ, ale jediné, čo som dostal, boli rozporuplné a mätúce odpovede. Nikto nám nevie pomôcť. Ústredný krízový štáb to nerieši, a tak sa trápime ďalej. Tí, ktorí majú moc rozhodovať a robiť pozitívne zmeny, nemajú záujem nám pomôcť.
Najhoršie pre nás je, že na Slovensko je umožnený vstup pre turistov z Európy, ako aj z menej rizikových krajín, zatiaľ čo občania tretích krajín, ktorí sú v dlhodobom partnerskom vzťahu s občanmi SR, avšak majú tú smolu, že nepochádzajú z menej rizikovej krajiny, nemajú tento vstup povolený.
S priateľkou sme dúfali, že aspoň cez sviatky sa nám podarí byť spolu, ale nič sa za tie mesiace nezmenilo. Čakajú ma preto Vianoce bez mojej lásky, v odlúčení a samote.
Na Slovensko je umožnený vstup cez vonkajšie hranice iba pre manželov a ďalšie výnimky, medzi ktoré, bohužiaľ, nespadá náš prípad. Čo máme potom robiť my? Ministerstvá mi hovoria, že sa mám pokúsiť prísť cez vnútorné hranice SR. Toto však nie je také jednoduché. Hoci na vstup na Slovensko nepotrebujem víza, ako cudzinec z krajiny mimo EÚ, ktorá je považovaná za rizikovú, nemôžem vstúpiť do schengenského priestoru, ak nemám udelenú nejakú výnimku. V opačnom prípade ma budú na hraniciach považovať za turistu a môžu ma „otočiť“ na letiskovej hraničnej kontrole. Prečo to Slovensko nechápe?
Samozrejme by som prísne dodržal všetky zdravotné a hygienické opatrenia (nosenie rúška, povinná karanténa a absolvovanie testu na COVID-19). Prečo aj tak predstavujem riziko?
Ja nie som turista, láska je základná vec a nesmie byť považovaná za turizmus. Je moja láska menej dôležitá, pretože mám iný pas a iný materinský jazyk? Ja by som povedal, že práve naopak. Je to láska, ktorá nepozná hranice.“
Ako je možné, že situácia obdobných párov ako je ten Juanov je doposiaľ nevyriešená?
V polovici marca 2020, Európska komisia odporučila členským štátom uložiť celoeurópsky zákaz vstupu pre štátnych príslušníkov tretích krajín v prípadoch, ktoré nie sú nevyhnutné. Členské štáty sa tak v dôsledku pandémie COVID-19 dohodli na uplatňovaní koordinovaného dočasného obmedzenia takýchto nie nevyhnutných ciest do EÚ. Toto obmedzenie malo byť spočiatku na mesiac, pričom neskôr došlo opakovane k jeho predĺženiu, ktoré prakticky trvá až na niektoré výnimky dodnes.
Dôsledkom tohto rozhodnutia bolo a v mnohých prípadoch ešte stále je niekoľkomesačné rozdelenie nezosobášených párov, v ktorých jeden je štátnym príslušníkom EÚ a druhý je štátnym príslušníkom tretej krajiny.
V záujme vytvorenia plánu na postupné zrušenie obmedzení cestovania do EÚ, prijala Európska komisia dňa 30. júna 2020 návrh odporúčania Rady o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia. Odporúčanie obsahuje zoznam tretích krajín, pre ktoré boli zrušené cestovné obmedzenia. Tento zoznam je v pravidelných intervaloch prehodnocovaný na základe kritérií určených Európskou komisiou. Posledné prehodnotenie zoznamu je zo 16. decembra 2020, pričom Argentína sa na tomto zozname naďalej nenachádza.
Pre všetky ostatné tretie krajiny, ktoré nie sú na tomto zozname, platí naďalej pozastavenie vstupu pre prípady, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. vstup je povolený len pre určité kategórie cestujúcich, na ktoré sa vzťahuje výnimka.[1]
Takáto výnimka však neplatí pre prípady nezosobášených partnerov občanov EÚ, ktorí doposiaľ nevyužili svoje právo na voľný pohyb v zmysle smernice o voľnom pohybe, čo je aj prípad Juana a jeho slovenskej priateľky. Nové pravidlá EÚ o uľahčení vstupu z leta 2020 tak nepriniesli očakávané riešenie a úľavu pre nezosobášené páry.
Nakoľko sa v situácii odlúčenia zrazu ocitli tisícky párov po celom svete, vznikla iniciatíva „Love Is Not Tourism“ (Láska nie je turizmus), ktorej cieľom je dosiahnuť udelenie plošnej cestovnej výnimky pre dlhodobé páry odlúčené vplyvom pandémie. Jej kampaň vedú odlúčené páry na Twitteri, používajúc v príspevkoch „hashtagy“ #LoveIsEssential a #LoveIsNotTourism, v ktorých vyzývajú orgány EÚ a vlády členských štátov, aby pre ich prípady vytvorili výnimku, ktorá by im umožnila vstup do EÚ. Kampaň podporilo aj viacero poslancov Európskeho parlamentu a komisárov, vďaka čomu aj Európska komisia (nezáväzne) vyzvala v auguste členské štáty, aby uľahčili stretávanie pre ľudí v dlhodobých vzťahoch, ktorí vedia trvalosť svojho vzťahu preukázať.
Odvtedy viaceré členské štáty, medzi nimi aj Holandsko, Česko, Rakúsko, Taliansko, Španielsko a iné, zaviedli výnimku pre vstup partnerov ich štátnych občanov, s ktorými sú títo v dlhodobom vzťahu. Pre udelenie výnimky je potrebné splniť kritériá stanovené jednotlivými štátmi.
Napríklad Česká republika túto výnimku uplatňuje pre štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa na vstup nevyžaduje vízum za predpokladu, že predložia čestné vyhlásenie o trvalosti vzťahu a prísľubu ich partnera (občana ČR) o tom, že preberie za nich záväzky obdobného charakteru ako v prípade manželských párov. Žiadosti o udelenie výnimky vybavuje Ministerstvo zahraničních věcí ČR, ktoré písomne potvrdí možnosť vstupu partnera občana ČR do Českej republiky. Bližšie informácie k podmienkam udelenia výnimky v iných členských štátoch je možné nájsť TU.
Aj Juan s priateľkou sa zapojili do tejto kampane na Twitteri. Napriek ich snahe a odporúčaniu Európskej komisie, sa táto výzva v podmienkach Slovenskej republiky nepremietla do vytvorenia osobitnej výnimky.
Právna a faktická situácia v kontexte Slovenskej republiky
Za bežných okolností by Juan, ako štátny príslušník Argentíny, nepotreboval za účelom krátkodobého vstupu a pobytu na Slovensku, resp. v schengenských štátoch, víza. V súčasnosti však Slovenská republika, v zmysle odporúčania Rady, neumožňuje vstup štátnym príslušníkom tretích krajín, hoc aj tým, na ktorých sa nevzťahuje vízová povinnosť, cez vonkajšiu hranicu[2] na svoje územie.
Výnimky z tohoto všeobecného zákazu vstupu z tretích krajín cez vonkajšiu hranicu sa vzťahujú na prípady:
a) občanov tretích krajín so vzťahom k osobe s trvalým alebo prechodným pobytom v Slovenskej republike alebo k občanovi Slovenskej republiky, t.j. manžel/ka, maloleté dieťa, rodič maloletého dieťaťa, ktoré je občanom SR.
Uplatnenie tejto výnimky nie je v prípade Juana možné, keďže slovenská právna úprava (konkrétne zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov), na rozdiel od tej európskej, za rodinného príslušníka neuznáva osobu s dlhodobým osvedčeným vzťahom s občanom/iankou SR. Nakoľko sa vo vzťahu k zlúčeniu rodiny štátneho príslušníka tretej krajiny a občana SR uplatňuje národná legislatíva SR, Juan nemá za danej situácia možnosť požívať výhody vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života s občanom SR, ktoré je založené na dlhodobom partnerskom vzťahu a nie manželstve.
b) štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú platný pobyt na území SR podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov alebo sú držiteľmi národného víza vydaného zastupiteľským úradom Slovenskej republiky.
Ani uplatnenie tejto výnimky neprichádza v Juanovom prípade do úvahy. Je tomu jednak z dôvodu, že v súčasnosti nie je držiteľom platného povolenia na pobyt alebo národného víza, ale taktiež aj z dôvodu skutočnosti, že z objektívnych dôvodov o takýto iný typ pobytu, či víza nie je možné na zastupiteľskom úrade SR, príslušnom pre Juana, v súčasnosti požiadať. Zastupiteľský úrad SR v Buenos Aires totižto už niekoľko mesiacov z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie nevykonáva vízovú a pobytovú agendu.
c) osôb s pobytom v Austrálskom spoločenstve, Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, na Novom Zélande, v Singapure, na Taiwane.
Keďže Argentína, kde Juan žije, nie je na zozname krajín, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa § 4 ods. 1 písm. a) vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, táto možnosť je preňho bezpredmetná.
d) štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa preukážu výnimkou udelenou Úradom verejného zdravotníctva SR podľa bodu § 6 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR.
Juan sa pokúšal opakovane kontaktovať Úrad verejného zdravotníctva SR za účelom získania takejto výnimky, nakoľko mu to bolo písomne odporučené zo strany Ministerstva vnútra SR, avšak do dnešného dňa nedostal žiadnu odpoveď. Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že Úrad verejného zdravotníctva SR vydá takúto výnimku len v nevyhnutných prípadoch na základe odôvodnenej písomnej žiadosti člena vlády SR (tzn. ministra), do ktorého pôsobnosti dôvod prekročenia hranice patrí, t.j. v danom prípade ministra vnútra SR. Ako a kto môže získať takúto odôvodnenú písomnú žiadosť ministra vnútra SR, ktorá je predpokladom pre udelenie výnimky, sa už Juan od Ministerstva vnútra SR, v rámci písomnej komunikácie, nedozvedel.
Okrem vyššie spomenutých výnimiek, existujú aj ďalšie výnimky pre vstup štátnych príslušníkov tretích krajín cez vonkajšiu hranicu, avšak žiadna iná už nie je vo vzťahu k Juanovmu prípadu po právnej stránke relevantná, preto ich ďalej nerozvádzame.
S ohľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že Slovenská republika v súčasnosti neumožňuje vstup štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú partnermi občanov SR (vzťah druh a družka), ak neprichádzajú cez vnútornú hranicu SR so štátom schengenského priestoru alebo z tretej krajiny uvedenej v odporúčaní Rady a súčasnej aktuálne platnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR.
Viaceré zo slovenských štátnych orgánov, na ktoré sa Juan obrátil, mu odporučili vstup na územie SR cez vnútornú hranicu. Predpokladom pre vstup cez vnútornú hranicu SR je však prechod cez vonkajšiu hranicu schengenského priestoru. Ako sa úspešne dostať cez vonkajšiu hranicu schengenského priestoru bez poskytnutia písomnej výnimky zo strany SR pre účely vstupu a tranzitu cez iné štáty schengenského priestoru sa už dopátrať nie je možné. Ak by sa Juan pokúšal pricestovať na základe bezvízového styku cez vonkajšiu hranicu iného štátu schengenského priestoru, vstup by mu nemusel byť bez predloženia písomnej výnimky zo strany SR takýmto štátom umožnený. Výnimka totižto slúži na preukázanie účelu pobytu, t.j. zlúčenie či už krátkodobého alebo dlhodobého charakteru s občanom/iankou SR na Slovensku. Bez takejto písomnej výnimky by účel jeho cesty mohli orgány hraničnej kontroly iného štátu vyhodnotiť ako turizmus, a cestovanie z Argentíny do schengenského priestoru za účelom turizmu v súčasnosti nie je možné, nakoľko naďalej platí obmedzenie cestovania z tretích krajín za účelom nie nevyhnutných ciest.
Juan, v snahe zlúčiť sa s priateľkou na Slovensku, komunikoval so všetkými možnými relevantnými štátnymi orgánmi SR. Posledná odpoveď zo strany Ministerstva vnútra SR z decembra však znela, že výnimku na vstup cez vonkajšiu hranicu na územie SR nie je možné udeliť pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú partnermi občana/ianky SR. Odôvodnenie uvádzalo, že napriek tomu, že boli zo strany Ministerstva vnútra SR predložené podklady na rokovanie Ústredného krízového štábu pre udelenie všeobecnej výnimky pre túto osobitnú kategóriu osôb, Ústredný krízový štáb sa na zasadnutí zo dňa 28. septembra 2020 nakoniec rozhodol zavedenie tejto výnimky z dôvodu zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie na Slovensku a „problematického dokazovania“ partnerského vzťahu neriešiť. Juan tak strávi nadchádzajúce sviatky pokoja bez milovanej priateľky.
Záver
Cieľom prijatých obmedzení na vonkajších hraniciach bolo a naďalej je znížiť riziko šírenia choroby v dôsledku cestovania do EÚ. Tento dôvod je plne opodstatnený a legitímny. Pri zavádzaní takýchto obmedzení by sa však nemalo zabúdať na rôzne osobitné prípady, v ktorých prijaté obmedzenia môžu viesť k neprimeranému zásahu do práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života. Tvrdosť dopadu takýchto obmedzení sa postupom času podarilo odstrániť vo viacerých členských štátoch EÚ. Slovensko v tomto smere však zostáva naďalej „výnimkou“ a výnimku pre vstup cez vonkajšiu hranicu pre nezosobášené páry, ako je Juanov prípad, neposkytuje.
Udelenie takejto výnimky by pritom v praxi nemuselo byť vôbec komplikované. Zastupiteľské úrady SR v zahraničí majú už v súvislosti s pandémiou zavedený mechanizmus, v rámci ktorého vydávajú pre študentov z epidemiologicky rizikových krajín, ktorí nepodliehajú vízovej povinnosti (ako je prípad Juana), písomné potvrdenie na účel cesty na územie SR pre hraničné orgány tranzitujúcich krajín a dopravné spoločnosti o tom, že im bude umožnený vstup na územie SR. Potvrdenie sa vydá po schválení žiadosti centrálnym vízovým orgánom Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR. Takúto žiadosť môžu študenti podať osobne alebo prostredníctvom emailu, pričom okrem iných dokladov k nej priložených, je študent povinný predložiť aj čestné vyhlásenie s presným označením miesta, kde absolvuje izoláciu v domácom prostredí. Študenti po vstupe na Slovensko podliehajú okrem povinnej izolácie počas stanovenej doby, aj povinnosti registrácie. Tieto opatrenia, ktoré sa v súčasnosti aplikujú vo všeobecnosti pri vstupe na územie SR zo zahraničia, by podľa nášho názoru mohli postačovať pre potreby predídenia rizika šírenia COVID-19 aj pri príchode z tretích krajín cez vonkajšiu hranicu.
Taktiež dokazovanie partnerského vzťahu v takýchto prípadoch nie je také komplikované, ako sa Ústredný krízový štáb môže domnievať. Európska komisia pripravila usmernenie, ktoré obsahuje dôkazy, ktoré môžu slúžiť na preukázanie trvalosti vzťahu medzi partnermi. Inšpiráciu je možné čerpať aj od viacerých členských štátov, ktoré takúto výnimku zaviedli spolu s povinnosťou predložiť dôkaz o trvalosti partnerského vzťahu.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto aj na záver hodí stare známe porekadlo „kde je vôľa, tam je cesta“. Cesty ako vyriešiť odlúčenie nezosobášených medzinárodných párov existujú, možno dokonca povedať, že sú aj vyšliapané. Už stačí iba, aby sa k nim pridala patričná vôľa. Podarí sa vôľu zlúčiť rozdelené páry nájsť medzi slovenskými zodpovednými orgánmi? Nielen v Juanovom záujme, dúfame, že čoskoro.
Autor článku: Liga za ľudské práva
Tento článok vznikol v rámci projektu “Prístup k spravodlivosti pri ochrane práv migrantov na rodinný a súkromný život, vrátane práv LGBTI migrantov”, ktorý je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí Holandského kráľovstva v rámci holandskej rozvojovej a zahraničnej politiky. Viac o projekte si môžete prečítať TU.
[1] Zoznam výnimiek je dostupný na: https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/coronavirus-response/travel-during-coronavirus-pandemic/exemptions-coronavirus-travel-restrictions_en (dňa 22.12.2020). Okrem prípadov rodinných príslušníkov občanov EÚ, ktorí využili právo voľného pohybu v EÚ, sem patria aj napríklad štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom podľa smernice o dlhodobom pobyte, a osoby, ktoré odvodzujú svoje právo na pobyt z iných smerníc EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisov, alebo ktoré sú držiteľmi vnútroštátnych dlhodobých víz, ako aj ich rodinní príslušníci. Odporúčanie Rady obsahuje taktiež zoznam osobitných kategórii cestujúcich s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou, na ktorých sa takisto vzťahuje výnimka z obmedzení.
[2] Vonkajšou hranicou sa rozumie pozemná hranica SR s Ukrajinou a vzdušná hranica v prípade krajín mimo schengenského priestoru cez medzinárodné letiská SR (Letisko M.R. Štefánika Bratislava, Letisko Poprad-Tatry, Letisko Košice).
